Belianska dedičná štôlňa je zaradená do Zoznamu pamiatok UNESCO.
Raziť sa začala už v roku 1505, jej celková dĺžka je 8 700 m a iba v rokoch 1608 – 1638 sa do razby investovalo 91 249 zlatých.
Vkladali sa do nej veľké nádeje – mala odvodniť zaplavené bane a sprístupniť predpokladané nové ložiská západným smerom. Sklamanie nastalo, keď štôlňa prišla do už vyrúbaných najbohatších častí žily Siebenweiber a zvyšok nebol veľmi výnosný.
Chodby sa razili ručne pomocou kladivka a želiezka. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá, dotácie na ňu poskytoval erár. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, tento zámer sa však nerealizoval. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950, následne sa rozhodlo o ukončení baníckej činnosti v oblasti Banskej Belej.
Ústie štôlne leží v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m, pri ceste smerom na Kozelník.
