Prenčov

Údolie okolo potoka Štiavnica v kraji pod Sitnom bolo obývané už v dobe bronzovej. Prenčov je od Banskej Štiavnice vzdialený necelých 20 minút cesty autom.

Najstaršia písomná zmienka o stredovekej osade Princh pochádza z roku 1266. Obec najskôr patrila Hunt-Poznanovcom – staroslovenskému rodu, ktorý získal moc ešte za kráľa Svätopluka, neskôr od 16. storočia panstvu Sitno, od roku 1629 Koháryovcom a neskôr Coburgovcom. V roku 1773 sa dedina nazývala Prenčow.

Ľudia zväčša pracovali ako roľníci, povozníci, hrnčiari, mäsiari, kováči a lesní robotníci. Hlina z okolitých hlinísk sa vozila do blízkej Banskej Štiavnice, vyrábali sa z nej slávne fajky „zacharky“, vyvážané do celého sveta. Na sklonku 19. storočia sa darilo aj paličkovaniu čipiek a výrobe hrnčiarskeho riadu so škriabaným dekórom ľudových motívov a veršovanými nápismi.

Dnes je Prenčov aktívna obec s rozvinutým poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, zachovanou ľudovou architektúrou a živým folklórom. Vyrábajú sa tu drevené korytá, medovníky, pestujú sa včely aj dobytok. Pri návšteve si všimnite bohato vyrezávané drevené priečelia na strechách domov. Štíty a obločné rámy skrášľovali náboženskými a ornamentálnymi motívmi kríža, srdca či stromu už od pradávna. Stali sa v obci tradíciou a do priečelí si ich nechávajú vyrezať aj nedávno zrekonštruované domy.

Mlynárstvo malo v dedine tradíciu už od 14. storočia a nebyť zákazu živnostníctva v roku 1950, možno by sa tu mlelo dodnes. V obci boli tri mlyny poháňané vodou z poľných prameňov, každý mlyn mal hrádzu na vytvorenie zásoby vody. Jeden valcový mlyn sa zachoval dodnes, žiaľ, nie je prístupný verejnosti. Na ceste medzi Prenčovom a Svätým Antonom objavíte kaplnku s pramenistou vodou Samaritánka, podľa mnohých liečivou. Keď sa pozriete oproti cez cestu, zazriete skalu Mesiac kameň.