Banský Studenec, dedinka na konci sveta, svojou krásnou okolitou prírodou láka všetkých priaznivcov rekreačnej cykloturistiky. V obci sa taktiež nachádza aj tajch vhodný na kúpanie pre rodiny.
História
Traduje sa, že prví osadníci sa tu usadili, aby ryžovali zlato v potoku tečúcom smerom do Sv. Antona. Nasvedčuje tomu aj pôvodný názov Kolpachy (asi z nemeckého Goldbach, zlatý potok), ktorý domáci používajú dodnes. Ako Villa Kulpach sa spomína už v latinskej listine z roku 1266. Chotárom viedla dôležitá poštová cesta Magna Via, ktorá spájala Banskú Štiavnicu s Európou. Obyvateľstvo sa živilo baníctvom, hutníctvom, rúbaním dreva pre potreby banskej činnosti a pálením uhlia. V tých časoch mala obec okolo 1200 obyvateľov. Banskí odborníci spochybňujú legendu o ryžovaní zlata v Studenci. Potok vraj nemal odkiaľ prinášať zlato, pretože v blízkom okolí žiadne povrchové ložiská neboli. Názov Kulpach teda asi nie je odvodený od slova Gold, ale od prídavného mena kalt, studený. Z toho potom názov Banský Studenec.
K väčšiemu rozvoju obce prišlo v období socializmu, kedy bola postavená cesta a kultúrny dom, zavedená elektrina, voda, telefón. Občania pracovali v závodoch v Banskej Štiavnici. Koncom 70. rokov prišlo k veľkému oživeniu rekreácie na kolpašských tajchoch, bolo postavených 130 chát, z toho viacero veľkých podnikových.
Pamiatky
Kostol
O postavenie kostola, fary, aj o založenie nižšej ľudovej školy sa v časoch Márie Terézie pričinili najmä jezuiti z Banskej Štiavnice. Kostol zasvätený Premeneniu Pána postavili v roku 1745 v barokovom slohu podľa nákresov Martinelliho. Neskôr dali Kolpašania z peňazí za zvonenie na pohreboch a z milodarov postaviť drevenú vežičku – dnes nazývanú pitvorec. Do vežičky boli prenesené tri zvony z kostolnej veže. Dva najväčšie zvony boli zrekvirované koncom prvej svetovej vojny, ostal len umieračik odliaty v roku 1626. Ten ukradol neznámy páchateľ v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Obraz Navštívenia Panny Márie z kostola údajne za 10 zlatých kúpil istý Žid. Obraz dal za 400 zlatých obnoviť vo Viedni a na výstave v Paríži ho predal za 2000 zlatých. Pôvodne bol obraz jednou zo šiestich tabúľ krídlového hlavného oltára v kostole svätej Kataríny v Banskej Štiavnici. Obraz v roku 1506 namaľoval vysoko cenený majster M.S.. V kostole bol pravdepodobne ukrytý pred Turkami. V súčasnej dobe sa obraz nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Vo farnosti pôsobil kňaz a národný buditeľ Alojz Hatala, ktorý je pochovaný v jednej z kňazských hrobiek pri kostole.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka stojaca v hornej polovici obce bola postavená na mieste pôvodnej drevenej kaplnky. Tú dala postaviť v roku 1882 bezdetná vdova Mária Króner z Kolpách. V testamente venovala aj 5 ha lúky na udržiavanie kaplnky, slúženie sv. omší a odbavovanie pobožností. Nová murovaná kaplnka s novým oltárom a sochou patróna z polovice 20. storočia bola postavená z milodarov veriacich.
Príroda
Kolpašské tajchy
Kolpašský tajch je jedným z najnavštevovanejších v regióne. Vďaka svojmu nie veľmi prudkému vstupu do vody, je vhodný na kúpanie aj pre rodiny s deťmi. Veľký, Malý Kolpašský tajch a Rybník tvorili jeden systém. Veľký Kolpašský tajch bol vybudovaný v roku 1730. Tajch Rybník, ktorý slúžil ako pomocný vodný rezervoár pre Kolpašské tajchy a pre chov rýb, stál neďaleko terajšej železničnej stanice. Zanikol pri výstavbe a rozširovaní banských objektov. V roku 2007 sa začala rekonštrukcia tajchov.
Kysihýbel
Kysihýbel, osada v údolí potoka Jasenica, patrí do katastra obce Banský Studenec. Stojí tu niekoľko domov, pekný lesnícky kaštielik a sústava rybníkov vybudovaných po prvej svetovej vojne. Chovajú tu kone, ktoré sa často pasú okolo rybníkov. Malebné prírodné zákutia v okolí sú obľúbeným miestom výletníkov. V Kysihýbli začína a končí okružný náučný chodník z lesníckym zameraním. Prechádza okolo viacerých prírodných a historických zaujímavostí, napríklad Feistmantlovej záhrady (pôvodnej botanickej záhrady lesníckej školy, dnes mohutného lesného porastu), Skália (malebných skalných andezitových útvarov v ochrannom lese), či Arboréta Kysihýbel, výskumnej plochy s cudzokrajnými drevinami (pre verejnosť uzavreté). Za návštevu stoja Diery (zvané aj Barlangy), niekoľko storočí starý podzemný kameňolom, zaradený na zoznam pamiatok UNESCO. Stavebný kameň sa tu údajne ťažil od 14. storočia. Pri návšteve Dier je dobré mať baterku. V zadnej časti komory je ponechaný stĺp, do ktorého sú vytesané letopočty 1768 a 1783. V Kysihýbli nájdete aj akvadukt, vybudovaný okolo roku 1870, keď sa stavala úzkokoľajná železnica z Hronskej Breznice do Štiavnice, pôvodná „Štyavnycká Anča“. Akvadukt privádzal vodu z Kolpašských tajchov do úpravárenských zariadení pri šachte František v Banskej Štiavnici. Pokladá sa za jeden zo štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do kopca“.
Pešie turistické trasy
Červená značka: Banský Studenec – Babiná
Modrá značka: Banský Studenec – Žibritov
Zelená značka: pod Sitnom – Ilija – Sv. Anton – Banský Studenec – Dubové
Vďaka príjemnému terénu, ktorý nevyžaduje špeciálny tréning, je Banský Studenec vyhľadávaný najmä rekreačnými cykloturistami.
