Príroda Štiavnických vrchov uchvacuje ľudí už oddávna. Nad krásou tunajšej prírody žasol už Angličan Edmund Brown v starom cestopise zo 17. storočia. Mäkko modelovaná krajina, bájne Sitno, lesy, lúky a tajchy, čarovné zákutia. Ročné obdobia v kraji akoby farbami a náladami súperili o prvenstvo. Príroda v štiavnickom regióne ponúka široké možnosti relaxu v prírode a turistiky. Zaujímavé poznatky získate cestou po náučnom chodníku Milana Kapustu. Trasa je orientačne bezproblémová a zvládnu ju aj deti i starší ľudia za 2 – 3 hodiny. Počas prechádzky si obhliadnete pozostatky najstaršej baníckej činnosti na tomto území a cestou navštívite aj Ottergrundskú vodnú nádrž, najvyššie položenú z celého systému nádrží. Veľmi obľúbenou je i Klingerská vychádzka s trvaním okolo 1,5 hodiny. Túra k vodnej nádrži Klinger ponúka možnosť spoznať, ako je mesto jedinečne včlenené do prírodného prostredia. Súčasne ju možno využiť na kúpanie a príjemný odpočinok pri vode. Ak patríte medzi turisticky zdatnejších, určite si nenechajte ujsť výlet na Sitno. Najvyššia hora Štiavnických vrchov so zrúcaninou a fascinujúcimi výhľadmi je opradená bájami a povesťami ako z Pána prsteňov.
Chodník Milana Kapustu po žile Terézia
Okolie Banskej Štiavnice je príkladom vplyvu ľudskej hospodárskej činnosti, konkrétne baníctva, na krajinu. Stačí prejsť s otvorenými očami po náučnom chodníku Žila Terézia v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Získate tu zaujímavé poznatky, pokocháte sa výnimočnými výhľadmi a užijete si aj čarovné lesné ticho. Putovanie po žile Terézia nie je turisticky náročné. Trasa je orientačne bezproblémová a zvládnu ju aj deti a starší ľudia za 2 – 3 hodiny. Na trase náučného chodníka je 16 stanovíšť s informačnými panelmi, pričom východiskom tejto turistickej cesty je sedlo Červená studňa. Počas prechádzky si obhliadnete pozostatky najstaršej baníckej činnosti na tomto území a cestou navštívite aj Ottergrundskú vodnú nádrž, najvyššie položenú z celého systému nádrží. Hlavným motívom náučného chodníka je banská činnosť a jej vplyv na krajinu. Toto územie má však aj veľkú botanickú hodnotu, ktorá vyvoláva záujem. Putovaním po žile Terézia máte možnosť obdivovať miešanie teplomilných a horských druhov i výsadbu nových druhov drevín na plochách, kde boli pôvodné lesy intenzívnou ťažbou pre potreby baní zdecimované. Ak budete mať šťastie počas potuliek krajom, uvidíte vzácnu salamandru škvrnitú i srnky, ktoré časom zablúdia až do okrajových záhrad mesta. Krásu náučného chodníka podčiarkuje i všadeprítomný spev vtákov.
K tajchu Klinger
Klingerská vychádzka s trvaním okolo 1,5 hodiny je pomerne pohodlnou prechádzkou typickou štiavnickou montánnou krajinou. Vychádzka k vodnej nádrži Klinger je už roky jednou z najobľúbenejších medzi Štiavničanmi aj návštevníkmi mesta. Ponúka možnosť spoznať, ako je mesto jedinečne včlenené do prírodného prostredia. Súčasne ju možno využiť na kúpanie a príjemný odpočinok pri vode. Výlet začína na Námestí sv. Trojice, prejde sa okolo posledného zachovanému zvyšku vonkajšieho opevnenia mesta, renesančno-barokovej Piargskej bráne a cez ňu trasa pokračuje prudším stúpaním až k vodnej nádrži Klinger. Tajch bol vybudovaný v roku 1759 a voda z neho poháňala čerpacie zariadenie šachty Žigmund. Od začiatku 20. storočia je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Pestovali sa tu vodné športy, kedysi sa tu hrávali zápasy celoštátnej ligy vo vodnom póle a vyrástli tu viacerí štiavnickí výkonní plavci. Trasa však pri jazere nekončí. Po hrádzi prejdete a vystúpite chodníčkom na cestu. Po nej sa pohodlným stúpaním asi o polhodinu dostanete do starej banskej osady Horná Roveň. Cestou uvidíte prepadlisko, kde v minulosti stála šachta Weiden, a o kúsok vyššie (na mieste dnešného kynologického cvičiska) bola kedysi vyhĺbená šachta Amália. Obidve tieto banské diela stratili svoj význam už v 19. storočí. Odmenou za námahu nám bude nádherný výhľad do priestoru, ktorý bol v dávnych geologických dobách štiavnickým stratovulkánom. Jeho aktivita sa zaslúžila o vznik rudných ložísk v tejto oblasti. Vpravo je horizont ozdobený majestátnym Sitnom.
K tajchu Veľká vodárenská
K najstaršiemu tajchu s vodou neobvyklej tyrkysovej farby sa peši dostanete z Námestia Sv. Trojice z centra Banskej Štiavnice za 15 minút. Odtiaľ môžete pokračovať na Červenú studňu, kadiaľ vedú značené turistické trasy a náučné chodníky. Nachádza sa vo výške 704 m. n. m.
Na Banskoštiavnickú kalváriu
Banskoštiavnická kalvária je jedinečným komplexom sakrálnych stavieb, ktorý stojí na kopci vulkanického pôvodu nazývanom „Scharfenberg“ (Ostrý vrch). Aj vďaka svojej výnimočnosti sa radí medzi najkrajšie barokové stavby v strednej Európe. K tomuto barokovému komplexu sa z centra mesta peši dostanete za 45 minút. Komplex banskoštiavnickej kalvárie má dva vchody. Prístup k bočnému vchodu je cez Ulicu Hájik, ktorá je v smere od Zvolena prvou ulicou v Banskej Štiavnici po ľavej strane, tesne pred kopcom zvažujúcim sa do mesta. Ak sa chcete dostať na Kalváriu cez spodný vchod, pokračujte po hlavnej ceste od Zvolena smerom na Sv. Anton, po Lesníckej ulici, na ľavej strane odbočte na Ul. Pod Kalváriou, ktorá vás privedie až k Dolnému kostolu.
Záujemcovia o návštevu môžu prísť kedykoľvek, cez víkendy a v letnej sezóne sú kostolíky a kaplnky otvorené denne. Počas výletu na toto magické miesto si nenechajte ujsť ani návštevu Expozície na Kalvárii v priestoroch Dolného kostola. Na tejto malej výstave sa prostredníctvom niekoľkých billboardov a krátkeho výkladu dozviete množstvo zaujímavých informácií o histórii a súčasnosti Kalvárie. Nákupom drobného suveníru alebo darom môžete podporiť rekonštrukciu Kalvárie. Do expozície sa vchádza cez kaplnku č. 4 (pravá veža Dolného kostola). Infopanely, TV produkcia a predaj suvenírov je vo vedľajšej miestnosti v priestoroch sakristie. Vstup na expozíciu je zdarma. Odporúčame taktiež navštíviť expozíciu Kalvária v azyle, ktorá je umiestnená v jednej z najväčších miestností Starého zámku. Vystavené sú tam všetky zachránené originály z výzdoby Kalvárie, ktoré predstavujú 17 vzácnych drevených reliéfov z kaplniek a plastík ukrižovaného Ježiša Krista a dvoch lotrov, 3 sochy z objektu žalára a 3 sochy plačúcich žien z Božieho hrobu. Každý z vystavených exponátov je zároveň doplnený malou mapkou s označením kaplnky, v ktorej bol exponát pôvodne umiestnený.
Výlet na Sitno a k jazeru Počúvadlo
Čo poviete na výlet na najvyšší vrch Štiavnických vrchov – Sitno? Hora so zrúcaninou a fascinujúcimi výhľadmi je opradená bájami a povesťami ako z Pána prsteňov. Driemu tu Sitnianski rytieri, ktorí keď bude Slovákom skutočne zle, ožijú a vystúpia z hory. Ak sa rozhodnete ísť na Sitno pešo z Banskej Štiavnice, môžete kráčať po červenej značke, ktorá sa začína na Radničnom námestí. V sedle Krížna sa napojíte na modrú značku smer Sitno. Cesta na vrchol je dobre popísaná na informačnej tabuli a zvládnu ju aj deti a starší ľudia. Po žltej značke je výstup na Sitno náročnejší. Značka najprv povedie po Tatárskom jarku, ktorý privádzal vodu zo svahov Sitna do Počúvadlianskeho jazera. Jarok vás dovedie až ku križovatke so zelenou značkou, po ktorej pokračujeme najťažším úsekom, Elovou štrbinou pomedzi andezitové skaly až k vrcholovej lúčnej plošine.
Najkratšia a najstrmšia trasa výstupu vedie od Počúvadlianskeho jazera. Zvládnu ju však aj deti a starší turisti. Prechádza krásnou scenériou lesa a skál, pod vrcholom po schodoch medzi skalami. Na Tatárskej lúke s bohatým výskytom divých ruží začína náučný chodník, ktorý má 13 zastávok. Menej strmý, ale dlhší chodník vedie z Ilije. Trasy sú popísané na informačných tabuliach v obci Ilija a pri Počúvadlianskom jazere, tiež na letákoch. Rodinám s malými deťmi alebo detským kočiarom vyhovuje najlepšie trasa od Svätého Antona, po ktorej sa dá pomerne vysoko dostať asfaltovou cestou autom. Odtiaľ trvá cesta na vrchol asi hodinu. Nenápadnú odbočku vpravo (v smere od Banskej Štiavnice) hľadajte za poslednými domami v obci. Odbočka je vyznačená na informačnom letáku obce aj na informačnej tabuli na parkovisku pri kaštieli. Na vrchole Sitna sa môžete pokochať pozostatkami hradu a jednou z prvých rozhľadní v Európe. Vrchol a bralá ponúkajú panoramatický výhľad na okolité lesy, lúky a pasienky, na blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj na Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry aj maďarskú Matru. Rozhľadňa s malou múzejnou expozíciou a bufetom je v prevádzke od mája do septembra.
