Zem baníkov - Región Banská Štiavnica

Zem baníkov

060 – Štiavnické Bane – Pingové polia – Lubomír Lužina – 30.10.05Banská Štiavnica je mesto v centre vulkánu. Pred miliónmi rokov výbuch sopky vyvrhol zo stredu Zeme na povrch bohaté žily drahých kovov a vzácnych minerálov. Tak na dlhú dobu predurčil osud tohto kraja. Stopy práce človeka sa hlboko a jedinečne vryli do obrazu krajiny.

Už sa asi nikdy nepodarí zistiť kto a kedy začal ťažiť ako prvý. Zlaté a strieborné žily kedysi vystupovali až na povrch zeme. Povesť hovorí o pastierovi, ktorý pásol kozy na kamenistých strminách, do ktorých sa opieralo slnko, keď zrazu zbadal dve jašterice. Jedna z nich akoby bola posypaná strieborným, druhá zlatým prachom. Pastier sa k jaštericiam rozbehol, no tie sa ukryli pod kameň. Mládenec kameň odvalil a oslepila ho jagajúca sa zlatá a strieborná ruda.

V najstarších listinách sa dnešná Štiavnica nazývala Bana a kraj okolo nej Terra banensium – Zem baníkov. Všetko tu má spojitosť s baníctvom a mesto aj hory naokolo sú dlhoročnou banskou činnosťou prevŕtané chodbami ako ementál. Hovorí sa o niekoľkých tisícoch kilometrov chodieb. V dobe najvyššieho rozkvetu baníctva tu žilo až 24 tisíc obyvateľov. Zem baníkov drží niekoľko prvenstiev. Po prvý krát na svete sa tu použil pušný prach na odstrel horniny. Vznikol tu jeden z najdômyselnejších vodoenergetických systémov Európy – štiavnické tajchy. Sídlila tu prvá vysoká škola technického zamerania na svete. Do sveta sa odtiaľto vybrali mnohé vynálezy a technické zariadenia. V neďalekých Sklených Tepliciach bolo jedno z prvých stretnutí technických špičiek sveta, dnes by sme povedali vedeckého kongresu. Bola tu alchýmia a jedna z nasilnejších slobodomurárskych lóží Európy.

Bolo to miesto nepredstaviteľnej lopoty, chudoby a útlaku. Tiež ale miesto viery, miesto majstrovského remesla a umenia, a miesto nesmiernej kreatívnej sily človeka, ktorá niekoľkokrát v histórii zachránila “baníkovanie” v tejto oblasti.

Najnavštevovanejšou baňou je Banské múzeum v prírode (aj skanzen, asi 1,5 km od centra, prehliadka trvá asi 1,5 hod.).
Štôlňa Glanzenberg je priamo v meste, fárali tu ich cisárske veličenstvá pri návšteve Štiavnice (o časoch asi hodinovej prehliadky sa informujte v Turistickom informačnom centre).

Kratučká štôlňa Michal je priamo pri Turistickom informačnom centre na nám. sv. Trojice. Je vhodná aj pre malé deti, starších, alebo v časovej tiesni, prejdete ju za 10 minút.

V bani Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch si treba návštevu dojednať vopred (iba skupiny), sľubuje však jedinečný a autentický zážitok.
O histórii baníctva sa dozviete najviac v expozícii Baníctvo na Slovensku v Kammerhofe.
Pamiatky na staré banícke časy nájdete aj v Hodruši-Hámroch, Štiavnických Baniach a Vyhniach.