Pozývame vás na asi dvojhodinovú prechádzku, počas ktorej uvidíte to najdôležitejšie, čo centrum ponúka. Tým, ktorí majú radi výhľady, odporúčame niektorým zo schodísk vystúpať aj medzi banské domce na kopce nad mestom.
Začíname na Námestí sv. Trojice, ktorého dominantou je monumentálny morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie. Námestie je lemované meštianskymi domami postavenými v 15. a 16. storočí. Niektoré z domov neskôr slúžili ako verejné budovy, napríklad Hellenbachov dom, kde sídlil Banský súd (Berggericht). Dnes v ňom sídli turistická informačná kancelária (Informačné centrum), ktorú vám odporúčame navštíviť. Dostanete tam mapu mesta, informačné brožúry a všetky informácie, ktoré potrebujete k pobytu.
V prvom dome v ľavom rade bola kedysi fara a neskôr lesnícka katedra akadémie. Medzi honosnými meštianskymi domami pokračujeme hore námestím. Nad budovou lýcea odbočíme doľava na Starozámockú ulicu a prídeme k Starému zámku. Stojí za návštevu a z jeho veže je krásny výhľad. Odtiaľ zbehneme lomenými schodmi naspäť do mesta a vydáme sa ku Klopačke. Dnes je tu zaujímavá čajovňa, ale v minulosti sa z jej veže klopaním na drevenú dosku zvolávali baníci do práce. Kedysi tu sídlila banícka pokladnica aj väzenie. Z Klopačky je to iba pár minút na zďaleka viditeľný Nový zámok s expozíciou protitureckých bojov.
Z Nového zámku zídeme popri amfiteátri a pri budove Špeciálnej školy odbočíme doprava na úzky chodník, ktorý sa neskôr stáča vľavo a mení sa na dlhé schodisko. Tadiaľ sa dostaneme na hlavnú ulicu k soche Andreja Kmeťa. Hlavná ulica sa smerom dole rozdvojuje, my si vyberieme hornú, ľavú vetvu. Od sochy kňaza a prírodovedca Andreja Kmeťa dobre vidieť fasádu Kammerhofu. Popri budove farského kostola vpravo prídeme k bráne do hornej časti Botanickej záhrady s jedinečným komplexom štyroch budov bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. V záhrade rastie okolo 250 drevín, domácich aj cudzokrajných. Po prehliadke záhrady vystúpime na Dolnú ružovú ulicu, z ktorej je opäť pekný výhľad na historické centrum mesta a typické banícke osídlenie na protiľahlých svahoch, takže si prechádzku môžeme príjemne zrekapitulovať vracajúc sa na námestie sv. Trojice.
Trotuár
Štiavnica má aspoň malý kúsok Paríža. Trotuár je vyvýšený chodník lemujúci hlavnú štiavnickú ulicu od sochy Andreja Kmeťa. Na Troturári boli odjakživa obchodíky, kaviarne, tzv. korzo pulzovalo životom. Dnešný trotuár konečne začína pripomínať rušné staré časy.
Hríb
Štiavničania majú síce konzervatívneho ducha, ale na technické novinky mali slabosť. Vozy so záprahom koní vymenili za automobili ako jedni z prvých na Slovensku. Už v roku 1928 zabezpečovali verejnú dopravu autobusmi! Staré konské napájadlo na Radničnom námestí vystriedala nevšedná stavbička benzínovej stanice. Vďaka jej nezvyčajnému tvaru ju Štiavničania prezývajú Hríb. V Hríbe je trafika, za ním sú verejné toalety.