Kuriozity a výnimočnosti - Región Banská Štiavnica

Kuriozity a výnimočnosti

Banská Štiavnica je mesto plné krás a zaujímavostí. Ako v každom meste, aj tu sa nájdu rôzne NAJ, výnimočnosti a kuriozity.

10 NAJ BANSKEJ ŠTIAVNICE

Štiavnický stratovulkán

Mesto Banská Štiavnica leží v centre najväčšej stredoeurópskej sopky – Štiavnického stratovulkánu. Pred miliónmi rokov mala rozlohu 2000 km² a výšku asi 4 km. Vplyvom času a poveternostných podmienok sa zbortila do seba a zanechala po sebe tzv. kalderu, kotol o priemere asi 24 km s výškou kopcov okolo 1000 m.n.m. Sopka zo stredu zeme vyvrhla vzácne kovy a minerály a tak predurčila na dlhé storočia osud tohto kraja.

Prvé použitie pušného prachu na mierové účely

V štôlni Bieber na Vindšachte (teraz Štiavnické Bane) sa 8. februára 1627 uskutočnilo prvé zdokumentované rozpájanie horniny strelným prachom v podzemí. Štôlňa Bieber sa nazývala tiež Matka všetkých baní, pretože vo svojom čase bola najbohatšou baňou v Európe.

Energetický systém

V 18. storočí, keď ľudská a konská sila už nestačila odčerpávať vodu zo stále hlbších baní, Viedenský dvor rozhodol o ich zatvorení. Desaťtisíc ľudí by prišlo o zdroj obživy. Proti tomu sa razantne postavil vtedajší banský strojmajster a konštruktér Matej Kornel Hell (1651 – 1743). Vypracoval detailný plán na vytvorenie vodohoenergetického systému, ktorý spájal 60 tajchov (umelých vodných nádrží) a umožňoval vodu z nich dopraviť na miesto, kde poháňala vodné čerpadlá, ale aj stupy, hámre, dokonca mlyny. Keďže v okolí neboli dostačujúce vodné toky, dažďovú vodu z okolia tajchov zbierali vodné jarky. Toto gigantické dielo v tajchoch zhromaždilo 7 mil. m³ vody.

Nádrž Rozgrund

Technické riešenie a sklon hrádze jedného z najväčších tajchov bolo sto rokov považované za najodvážnejšie zo všetkých vodných nádrží na svete. Tajch projektoval Samuel Mikovíni.

Banícka akadémia

Prvá banícka škola v Uhorsku sa od roku 1762 stala centrom vzdelanosti baníckych odborníkov celej monarchie a bola prvou vysokou školou technického zamerania na svete. Diplom z Akadémie otváral dvere v celej Európe.

Štiavnický poludník

Štiavnický, tzv. nultý poludník zameral Samuel Mikovíni, keď ho cisár Karol IV. poveril nakreslením máp stolíc Uhorska. Mikovíny použil poznatky zo svojho štúdia geodézie a zememeračstva v Jene a prácu oprel o astronomické, geometrické, hydrografické a magnetické výpočty. Nultý poludník prechádzal severnou vežou bratislavského hradu, Banskou Bystricou, Štiavnicou a Vojnicami. Štiavnický poludník prechádza cez horné nádvorie Kammerhofu, je označený kameňom pod renesančnou loggiou.

Strojová výroba oceľových ťažných lán

Už v roku 1837 bola v Štiavnických Baniach skonštruovaná a spustená prvá strojová výroba spletaných oceľových ťažných lán na svete.

Prvý funkčný akumulátor použitý v praxi

Akumulátor zostrojili profesori Banskej akadémie, ktorí v roku 1885 vyhrali medzinárodný konkurz vyhlásený na riešenie dodávky akumulátorov pre Viedenskú operu.

Prvý medzinárodný vedecký kongres

Na podnet Ignáca von Borna, známeho európskeho vedca, člena štiavnickej slobodomurárskej lóže, sa konalo v roku 1786 v Sklených Tepliciach prvé stretnutie európskych banských a hutníckych odborníkov. Ignác von Born tu predstavil svoju, dovtedy tajnú, metódu amalgamácie, ktorou oddeľoval drahé kovy. Tu bola založená aj prvá Medzinárodná vedecká spoločnosť na svete, ktorá vydávala prvý vedecký časopis. Členmi spoločnosti boli James Watt, vynálezca parného stroja aj polyglot Wolfgang Goethe.

Hodrušit

Z banskoštiavnicko – hodrušského revíru pochádza prvý opis nového druhu minerálu – hodrušitu. Jeho reprezentatívnu vzorku ponúka návštevníkom stála expozícia oddelenia geológie Slovenského banského múzea v budove Berggerichtu.

ŠTIAVNICKÉ DIVY

V Banskej Štiavnici na sv. Petra a Pavla každoročne padá sneh

Táto veta môže vyvolať údiv nad štiavnickými klimatickými anomáliami, veď sviatok Petra a Pavla signalizuje začiatok leta. Ak by však niekto uzavrel stávku, že to nie je pravda, prehral by. V tomto prípade totiž nie je reč o sviatku týchto svätých, ale o ich sochách na priečelí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie (pre Štiavničanov nemecký kostol). Keď sneží, sneh ich zaodeje do pôsobivého hávu.

Záhadné ručičky radničných hodín

Kto chce zistiť presný čas podľa štiavnických radničných hodín, musí rátať s prekvapením. Ich ručičky sú nasadené opačne než je zvykom, veľká ukazuje hodiny a malá minúty. Jeden zo štiavnických divov vznikol pri prestavbe radnice v 18. storočí a existujú preň viaceré vysvetlenia. Podľa jedného ručičky zakladal majstrov učeň a ručičky jednoducho poplietol. Na chybu sa prišlo až po odchode hodinárov z mesta. Druhá verzia: radní páni usúdili, že hodina je dlhšia ako minúta, a tak jej patrí aj dlhšia ručička. Podľa tretej sa pri kolaudácii hodín viac vypilo a chybu si nik nevšimol.

Koza uviazaná o komín

Obyvatelia baníckych domčekov na svahoch okolo Banskej Štiavnice kedysi chovali veľa kôz. Koza je zviera užitočné, priam stvorené do gazdovstva chudobného baníka. Na krm je nenáročná, stačí priviazať ju kdesi v záhrade, obživí sa aj z najmenšej zelene. Lenže záhrady sú v Štiavnici veľmi strmé, neraz priam na úrovni strechy baníckeho domčeka. Majiteľ takéhoto stavania mohol svoju kozu pokojne uviazať o komín – ušetril kolík a nemusel sa báť, že spasie aj susedovu trávu.

Poschodie a prízemie si vymenili role

Domy v Banskej Štiavnici sú rozložené v strmom a členitom teréne. Tak sa stane, že z cesty či chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Kto neverí, môže sa o tomto dive presvedčiť priamo v strede mesta. Do prízemia Oberaignerovho domu na Námestí sv. Trojice sa dostaneme vchodom z námestia, alebo cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice s krásnym portálom, vyzdobeným motívmi viničných listov a hrozna.

Voda tečie po moste

Mosty sa všade na svete stavali nato, aby ľudia mohli prechádzať nad riekami či potokmi. V Štiavnici to bolo naopak – po moste tiekla voda, ľudia a povozy prechádzali pod mostom. V minulosti totiž nad cestou do Banského Studenca (Kolpách) v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda z Banského Studenca tiekla do Štiavnice. Tak vznikol ďalší štiavnický div. Popod akvadukt, dnes už bez vody, prechádza cyklotrasa Štiavnická Anča.

Býk v komíne

Môže byť na svete taký komín, aby sa doň zmestil celý býk? V Štiavnici áno. Nie je to však komín na streche domu. Komínmi sa nazývali vetracie otvory banských diel. Raz do takéhoto komína spadol býk, čo sa pásol na lúke a musel veru v šesťmetrovej hĺbke stráviť noc. Vytiahli ho až banskí záchranári. Všetkých prekvapilo, že mohutné zviera neutrpelo nijaké zranenie, ba ani nebolo v šoku. Len čo býka postavili na nohy, s chuťou sa pustil do šťavnatej trávy.

Ešte jeden div s hodinami

Nový zámok slúžil ako vartovka, z ktorej stráž neustále pozorovala okolie a striehla na pohyb, či dymové, alebo ohňové signály vysielané z inej vartovky. Každú štvrťhodinu trúbením hlásila, že bdie a mestu nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Tak vznikli štiavnické živé hodiny. V našich časoch túto tradíciu obnovili a ešte donedávna zaznieval z Nového zámku každých pätnásť minút hlas trúbky. Pre návštevníkov nášho mesta to bola zaujímavá atrakcia, pre Štiavničanov pripomenutie, ako rýchlo beží čas… Dnes namiesto trúbky po odbití celej hodiny na radničnej veži počúvame melódiu zvonkohry.

Zdroj: Informačná kancelária mesta Banská Štiavnica a Marián Lichner a Igor Lackovič: Štiavnické divy, 1998)