Ruiny hradu, banícka osada Baňa a najstaršia povrchová ťažba v Štiavnických vrchoch. Z trasy sú zaujímavé výhľady, na dvoch miestach sú prístrešky s posedením.
Glanzenberg – v preklade Ligotavá hora, alebo aj Baňa (najstaršie označenia lokality na starých mapách). Po jej okraji a stredom prechádzali bohaté rudné žily Špitáler a Bieber, severne žila Terézia. Baníci tak mali naozaj blízko do práce. Opevnený areál zaberá plochu cca 4 ha. V teréne je jasne viditeľný zemný val a paralelne prebiehajúci hradbový múr, ktoré zabezpečovali vojenskú ochranu mesta od 12. po 17. storočie. Sídlil tu kráľovský správca baní, na terasách mali domce baníci… Od roku 1981 tu Dr. Jozef Labuda, CsC. zo Slovenského banského múzea (SBM) vedie s mladými ľuďmi archeologické vykopávky.
Bolo to naozaj mesto?
Predpokladáme, že zlato a striebro žily Špitáler začali ťažiť Kelti v 3. storočí pred Kristom, až 2. storočí nášho letopočtu. Na prelome 12. a 13. storočia bola lokalita s názvom Baňa osídlená baníkmi, v 13. storočí tu vznikol hrad, ktorý ochraňoval mesto Schemnitz, Schemnitzbana dolu pod ním. Vrch Glanzenberg bol skôr hradom s baníckym osídlením a technickými objektami, názov Staré mesto (tak toto miesto volajú domáci dodnes) zaviedol v až 18. storočí spolupracovník Mateja Bela Jozef Richter.
Odkrývame tajomstvá lokality
Po 17. storočí lokalita pustla, ostali iba ruiny a opevnenie. Študenti a profesori Baníckej akadémie tu na začiatku 20. stor. vysadili les. Dnes ho postupne odstraňujeme, pripravujeme konzerváciu a prezentáciu najvýznamnejších objektov (kaplnka, veža, technické objekty …). Nálezy z vykopávok si môžete pozrieť na Starom zámku. Na trase náučného chodníka sú tiež stopy po prvých povrchových banských dobývkach na rudnej žile Špitáler a na žile Bieber. Prví baníci tu vykopali asi 650 m dlhú ryhu medzi skalami, z ktorej bolo ručným spôsobom vydobyté a premiestnené okolo jedného milióna ton rudy a okolitej horniny. Neschádzajte však až úplne pod skalné steny dobývok, je to nebezpečné!
Náučný chodník
23 tabúľ informuje o dejinách baníctva, kultúrno – historických hodnotách a prírodných zaujímavostiach.
Ako sa dostať na Glanzenberg?
Lokalita je prístupná z troch smerov:
- z Nám. sv. Trojice cez Vodárenskú ulicu
- z Červenej studne
- peším chodníkom z Úvoznej ulice
Popis trasy
Stredne náročný chodník má 3,3 km a prevýšenie 100 m, dá sa prejsť zhruba za 2 – 2,5 hodiny. Začína na sedle Červená studňa a smeruje nad tajch Veľká Vodárenská. Od tajchu sa zatáča lesnou cestou k Šobovu, kde odbočuje od asfaltovej cesty po svahu až na vrchol kopca Glanzenberg (794m n.m.) s krásnym 360° výhľadom na okolitú krajinu. Na vrchole a tesne po ním sa nachádzajú pozostatky bývalého hradu a hradnej kaplnky. Chodník pokračuje ďalej cez hrebeň kopca a trasa vyúsťuje na Úvoznej ulici v centre Banskej Štiavnice. Odporúčame aj vyznačenú prechádzkovú trasu po zemnom obrannom vale, ktorý obkolesuje celý areál. Trasa sa vracia krátko späť a cestičkou popri prepadnutých banských komínoch sa na mieste pekného výhľadu na Kalváriu pripája na Úvoznú ulicu.
V areáli hradu Glanzenberg sa od jari do jesene môžu realizovať archeologické vykopávky, konzervovanie ruín, úpravy zelene a terénu, pohybujte sa preto po vyznačených chodníkoch. Nezabudnite na turistickú obuv. V zime sa trasa NCH nepoužíva pre poznávacie účely.