Beluj

Obec Beluj patrí so svojimi takmer 140 obyvateľmi k najmenším obciam regiónu. Vďaka zachovalej ľudovej architektúre a úcte k tradíciám získala titul Dedina ako klenotnica.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1290, archeologické výskumy Andreja Kmeťa však dokázali osídlenie v okolí obce už v praveku. Z významných osobností tu ako evanjelickí farári pôsobili aj Ján Holuby a Gustáv Štollman, ktorý spolupracoval aj pri výskumoch A. Kmeťa.

Obec bola odjakživa známa hrnčiarstvom. To sa podľa Kmeťa odzrkadlilo aj v jej názve, ktorý odvodzoval od slova „biela“ podľa výskytu bielej hliny v chotári Beluja. Najstarší písomný záznam o hrnčiaroch v Beluji je z roku 1635. Belujský hlinený riad, dekoratívne krčahy, fľaše a taniere sa vyznačovali kvalitným, neraz veľmi tenkým črepom a typickým belujským dekórom. Posledný hrnčiarsky kruh sa tu dotočil v roku 1889, keď zomrel posledný aktívny hrnčiar. Prezentáciu hrnčiarstva si dnes môžete pozrieť v múzeu „Beluja“ v centre obce, kde vám premietnu aj krátky dokument, a v tunajšej dielni si môžete hrnčiarske remeslo aj vyskúšať (otváracie hodiny na www.beluja.sk).

V obci stojí aj rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca, ktorého základy siahajú až do románskeho obdobia. O tom, že patrí medzi najstaršie kostoly v regióne, svedčia archaicky tvarované okenné otvory. V období baroka prešiel dvoma prestavbami, od roku 1871 má súčasnú podobu a je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.

Beluj leží necelých 20 minút cesty autom z Banskej Štiavnice a určite stojí za výlet. Malebne zvlnené vŕšky, nenáročné na turistiku, vás odmenia krásnymi krajinnými výhľadmi.