Tajch Bakomi sa staval v rokoch 1735 – 1737.
Dôvodom jeho postavenia bolo podľa baróna Jána Nepomuka Mitrovského nevyhnutné lepšie zachytenie zbytočne odtekajúcich povrchových vôd zo zberných jarkov z Krížnej, Sitna a Dekýša, ako aj vody z dolného Krechsengrundu.
So stavbou zberného Bakomského jarku (dlhého asi 800 m) sa začalo hneď po dokončení výstavby tajchu spod Veterníka (Krechsengrundu). Neskôr sa začal budovať zberný Fliačsky jarok (v dĺžke 1 800 m) z neďalekej Krížnej (spod Pecín). Zároveň pokračovala stavba Hodrušského jarku, ktorý po dokončení dosahoval dĺžku asi 8 000 m. V rokoch 1789 až 1791 sa vykonala dovtedy najrozsiahlejšia rekonštrukcia tajchu.
Náhonný jarok od tajchu Bakomi spájal vodnú nádrž Bakomi s Veľkou Vindšachtou. Odvádzal prebytočné vody z tajchu Bakomi do Veľkej Vindšachty, z ktorej sa realizoval hlavný odber vody na pohon banských a úpravníckych zariadení.