S razením tejto štôlne sa začalo v roku 1738 súbežne s výstavbou Richňavského tajchu.
Štôlňu vymeral a naprojektoval Samuel Mikovíni. Razila sa súčasne z dvoch strán a prerazená bola v roku 1742, približne dva roky po dokončení výstavby tajchu, v čase, keď sa vodná nádrž napĺňala vodou. Štôlňa má dĺžku 920 m.
Jej úlohou bolo odvádzať vodu z tajchu Richňava do Siglisberského náhonného jarku, z ktorého sa voda používala na pohon banských a úpravníckych zariadení a tiež na dopĺňanie nižšie položených tajchov Veľká Vindšachta a Evička.
K uzáveru štôlne sa prichádzalo šachticou vybavenou rebríkmi s odpočívadlami. Šachtica bola vyrazená z vodnej štôlne až na povrch a jej zvislá výška bola asi 25 m. V priebehu 2. polovice 18. storočia bola vybudovaná aj Nová richňavská vodná štôlňa.
