Horná štôlňa Bakomi sa pôvodne nazývala Štôlňa sv.
Pachomia. Prevádzala vodu z Hornodekýšskeho jarku, ktorý mal dĺžku 2 750 m, z vindšachtskej na richňavskú stranu Štiavnických Baní. Po vyústení zo štôlne sa táto voda spájala s vodou z Horného piarskeho jarku a jarkom bola vedená do vodnej nádrže Veľká Richňava. Dĺžka Hornej štôlne je 344 m.
Dolná vodná štôlňa (tzv. Nová richňavská) bola vyrazená v roku 1751 z dna Malej Richňavy a končila nad tajchom Bakomi. Jej dĺžka bola 628 m. Slúžila na odvádzanie vody z richňavských nádrží do nádrže Bakomi, poháňala čerpacie zariadenia na šachte Siglisberg a podľa potreby slúžila na viacerých šachtách. Medzi Hornou a Dolnou štôlňou Bakomi bola vybudovaná šachta dlhá 18 metrov, ktorou je možné prejsť aj v súčasnosti.
V závere 2. svetovej vojny, v roku 1945, získala štôlňa prívlastok Partizánska. V čase najväčších bojov za oslobodenie Banskej Štiavnice sa partizáni zo skupiny Sokol istý čas zdržiavali v Dolnej štôlni, odkiaľ podnikali prieskumné akcie v tyle nemeckých obranných opevnení. Získané informácie o sile nepriateľa a rozložení jeho obrany poskytli 4. marca 1945 postupujúcej Sovietskej armáde v priestore Dekýš – Vysoká.
Na druhý deň partizáni Jozef Beňo a Jozef Zamboj zo skupiny Sokol previedli sovietsku hliadku cez Hornú bakomskú štôlňu popod nepriateľské obranné pásmo do tyla Nemcov. Nečakaný prepad asi 350 sovietskych vojakov spôsobil v radoch nepriateľa paniku a urýchlil oslobodenie oblasti juhozápadne od Banskej Štiavnice.
