Pôvodný názov štôlne bol Dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského.
Oprávnenie dedičnej štôlne získala už v roku 1494 ako dedičná štôlňa Handel Hodritsch. V roku 1566 prerazila v 1200 metroch do dobývok Horného hodrušského závodu a v roku 1765 bola predĺžená až pod Štiavnické Bane, po šachtu Siglisberg, ktorú pomohla odvodniť. V tom čase dosiahla dĺžku 12 149 m.
Jej ústie je vo výške 380 m n. m. Význam stratila po prerazení chodieb Voznickej dedičnej štôlne, ktorá je o takmer 200 m hlbšie, no dodnes sa využíva na odvodňovanie hodrušských baní. Pôvodný vstupný portál v objekte banského závodu Erb štôlňa sa prakticky nevyužíva.
O význame tohto banského diela svedčí aj skutočnosť, že v štôlni počas jej výstavby fárali panovníci – cisár František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie (1751), a jeho synovia, neskorší cisári Jozef II. a Leopold II. (1764).
