Brennerský tajch v doline Grunthal nad Banskou Hodrušou vyčnieva nad všetkými ostatnými tajchami Štiavnických vrchov dvoma parametrami: má najmohutnejšiu hrádzu v pomere k objemu zadržiavanej vody a patrí vôbec k najstarším tajchom v celej oblasti.
Nesie meno po Brennerskom ťažiarstve, ktoré viac ako 500 rokov patrilo k najvýznamnejším ťažiarskym spoločnostiam v celom Štiavnicko-hodrušskom revíri. Prvú písomnú zmienku o tomto podniku nachádzame v roku 1519, keď Hans Brenner vlastnil baňu a hutu v Hodruši. Prvá priama písomná zmienka o Brennerskom tajchu je z roku 1584, naposledy bol opravovaný v roku 1811.
V spodnej tretine hrádze možno pozorovať líniu Kráľovského jarku (nazývaného tiež Michalský alebo Planierung), ktorý vedie od Horného hodrušského tajchu a javí sa ako „vodorovná cestička“. Tajch bol do 60. rokov 20. storočia obľúbeným kúpaliskom hodrušských detí. Dnes je jeho plocha naplnená vodou len pri topení snehu a vytrvalých dažďoch a je zarastený vŕbami a kríkmi.
