Štiavnické Bane

Aj keď to dnes na prvý pohľad tak nevyzerá, ale práve v Štiavnických Baniach sa v 18. storočí nachádzalo európske centrum baníctva a rozvoja progresívnej banskej techniky. Dnes sú ozdobou obce tajchy, ktoré slúžia prevažne na rekreáciu. Turistika po pekne tvarovaných kopcoch nad dedinou umožňuje neopakovateľné pohľady na štiavnický kraj.

Piarg, ako sa tu Štiavnickým Baniam hovorí od nepamäti, je stará banícka osada. Celé roky žil Piarg v tieni Štiavnice, história obce je však impozantná. Už od 15. storočia viedol Piarg v množstve a spracovaní rudy a mal postavenie jedného z najvýznamnejších banských stredísk rakúskej monarchie. Bol centrom vedy, techniky, školstva a zdravotníctva a vysokej banskej administratívy. Pôsobili tu mnohí vynálezcovia, medzi inými Matej Kornel Hell a jeho synovia, Samuel Mikovíny, Juraj Palkovič a ďalší.

V roku 1740 ťažba vrcholila. Vyťažili tu 600 kg zlata a 23 ton striebra, čo bol svetový rekord. V obci so 6 až 12 tisíc obyvateľmi a medzi okolitými kopcami sa nachádzali desiatky šácht a štôlní. V strmých svahoch dodnes stoja malé banícke domčeky obklopené ovocnými záhradami. Po celom chotári sú hojne roztrúsené malé kríže a kaplnky, ktoré naznačujú blízkosť zabudnutej bane.

Štiavnické Bane však nemali také šťastie, ako susedná Štiavnica, ktorá v 70. rokoch minulého storočia povstala z ruín. Mnohé stopy slávnej minulosti, budovy, v ktorých sa písali dejiny techniky a sociálneho hnutia, ľahli popolom, alebo boli zdevastované.

Dnes sú Štiavnické Bane súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Nájdeme tu chránenú rezerváciu technických pamiatok. Okrem toho sa táto nenápadná obec pýši niekoľkými svetovými a európskymi prvenstvami. Najznámejšími z nich je použitie pušného prachu na lámanie hornín, uplatnenie čerpacích strojov z dielne rodiny Hellovcov, ktorí sa pričinili o záchranu baní zaplavených vodou a obnovenie ťažby, prvá banícka nemocnica v Uhorsku a prvá škola pre banských odborníkov v strednej Európe.

www.stiavnickebane.sk