Zoznam tajchov

V Štiavnických vrchoch bolo na prelome 17. a 18. storočia vybudovaných viac ako 66 tajchov. Mnohé z nich sú úplne zabudnuté, niektoré sú zasypané, alebo inak zanikli. Funkčných nádrží je 24 a slúžia na rekreačné účely, rybačku, či ako zdroj vody.

Štiavnické tajchy:

Banskoštiavnické tajchy
Zdroj: https://www.facebook.com/banskostiavnicketajchy

Klinger

Predchodcu dnešného tajchu Klinger vyprojektoval a postavil J.K.Hell pred rokom 1760. Poháňal vodočerpacie stroje šácht Žigmund a Ondrej (dnes Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica). Výstavba tajchu stála necelých 4000 zlatých a Hellov prvý vodnostĺpcový čerpací stroj postavený na šachte Žigmund iba za prvé tri mesiace prevádzky ušetril 1209 zlatých a 12 grajciarov. Tajch prestavovali v prvej tretine 19. stor. tak, že pôvodnú hrádzu rozobrali a posunuli nižšie. Íl ťažili na Červenej studni a dopravovali sem vozíkmi dvojkilometrovou koľajovou dráhou. V roku 1850 nariadilo ministerstvo Viedenskej vlády zriadenie kúpalísk pre „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. Na Klingeri postavili plávajúce bazénové plte so šatňami na brehu. Pravidlá kúpania ustanovil „Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“, dopoludnia sa kúpali ženy, popoludní chlapi. Klinger slúži ako obľúbené kúpalisko dodnes, hoci voda si príliš slnka neužije a teda nepatrí k najteplejším. Z mesta k nemu vedie romantický chodník lesom, je častým miestom prechádzok.

Veľká a Malá Vodárenská

Spolu s Červenou studňou ležia priamo nad stredovekým jadrom mesta v doline nad námestím Svätej Trojice. Podľa písomných záznamov sú vôbec najstaršími tajchami v Štiavnických vrchoch, stáli tu už v roku 1500. Aj keď názov naznačuje, že boli zdrojom pitnej vody, na začiatku slúžili tiež na pohon čerpadiel a stúp. Veľký Vodárenský tajch je jediným tajchom, ktorého hrádza sa pretrhla. Zavčas rána 22.januára v roku 1633 sa hrádza tajchu pretrhla a vletela do mesta pod ním. Zrútila tri domy, mnohé poškodila a zabila 5 ľudí. Hrádzu opravili ešte v tom istom roku. Druhý krát sa pretrhla v roku 1725, znovu spôsobila masívne škody. V 18. storočí slúžila už iba ako zdroj pitnej a požiarnej vody pre mesto. Požiare boli vtedy časte a rozsiahle. Veľká vodárenská je známa zvláštnym, tyrkisovým sfarbením vody. Niekto to pripisuje obsahu síranov medi, ktoré sa údajne uvoľňuje z okolitých starých banských háld. Taký obsah by však bol toxický, a v tajchu žijú ryby. Niektorí naopak tvrdia, že kúpanie v ňom má ozdravné účinky. Oku lahodiacu farbu vody majú za príčinu skôr jemné čiastošky ílu vo vode. Vodárenská je miestom kde sa domáci idú rýchlo spláchnuť v horúcom letnom dni, miestom vychádzok na jar a na jeseň a v zime miestom romantického korčuľovania, niekedy za svetla sviečok. Pri tajchu je miesto pre oheň.

Červená Studňa

Červená studňa je miesto nad Štiavnicou, kde sa na hrebeni kopca stretávajú cesty z Vyhní a Hodruše-Hámrov. Je vstupným miestom pre pešiu turistiku, bajkerov aj bežkárov, začínajú tu náučné chodníky. Červená studňa dostala svoje pomenovanie, keď tu vojská Imricha Tököliho chytili a sťali jezuitského pátra Jána Katunského, jeho krv vraj sfarbila vody tajchu do červena. Blízko jazera stojí kríž Jána Katunského s pripomienkou tejto udalosti. Tajch má nízku, ale stabilnú hladinu vody. Je vysoko položený a tak tu domáci v zime hrávajú hokej. Ottergrund Tajch Ottergrund je najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch (801 m.n.m.). Leží na trase náučného chodníka Milana Kapustu, ktorý po traverze kúsok nad mestom spája Červenú studňu a Klinger. Ottergrund je jeden z najfotogenickejších tajchov, v pozadí je vidieť Kalváriu a na hrádzi sa zvyknú pásť kone. Miesto na peknú vychádzku s výhľad. Michalštôlniansky Údajne existovali až tri malé tajchy tesne vedľa sebe už v roku 1651. Voda z nich slúžila na pohon stúp v poli Michalštôlňe. Dva vrchné tajchy boli zasypané hlušinou, spodný je znečistený a jeho existencia je ohrozená.


Piarske tajchy (Štiavnické Bane):

Bakomi

Tajch Bakomi mával od vybudovania problémy s tesnosťou hrádze, aj dnes býva pre úniky vody napĺňaný len do polovičky. Aj to však stačí na idylické kúpanie v lone prírody. Nad Bakomi je miesto s výhľadom na tri piargske tajchy pekne pod sebou. Pôvodne sa nádrž volala tajch svätého Pachomia, názov Bakomi vznikol skomolením pôvodného.

Evička

Spolu s Vindšachtským tajchom boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú Bieber štôlňu, pre svoju výdatnosť nazývanú aj Matka Všetkých baní. Práve v tejto bani bol v roku 1629 odskúšaný prvý zdokumentovaný banský odstrel na svete. Je druhým najstarším tajchom piarskej skupiny. Romantické kúpanie. Veľká a Malá Richňava Pôvodne bola na mieste Veľkej a Malej Richňavy veľká Richňavská nádrž, najväčšia v revíri. Kvôli problémom s tesnosťou hrádze však bola rozdelená na dve nádrže. Veľká Richňava funguje okrem doby hájenia ako rybársky revír s režimom „chyť a pusť“ a v letnom čase najmä na rekreáciu – kúpanie a člnkovanie. V roku 2014 sa zahájila jeho rekonštrukcia, bude trvať až do septembra 2015.

Veľká Vindšachta

Hrádzu od začiatku využívali miestni obyvatelia ako cestu na vyháňanie dobytka na pastviny, počas dažďov na nej stála voda. Spolu s tajchom Evička je už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu. Dá sa tu kúpať aj s deťmi, požičať čln aj najesť.

Počúvadianske jazero

Je najväčší, a patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie z tajchov. Od jeho brehov sa dá za 1,5 hodiny vystúpiť na legendárne Sitno. Dá sa tu kúpať aj s deťmi, navštíviť miestnu gazdovskú mini-zoo, člnkovať, najesť aj ubytovať. Je to obľúbené a často navštevované miesto, predsa si zachovalo svoju krásu a romantiku. Ako jediný tajch má až päť hrádzí, hlavná bola až do 19. stor. najvyššou v Európe. Aj na jeho stavbe pracovali stovky ľudí denne, prevažovali ženy s nižšou plácou. Dvorská komora vo Viedni s tým nesúhlasila a žiadala ich prepustiť.

Veľká a Malá Richňava

Prvý projekt na výstavbu týchto tajchov pochádza od J. T. Brinna z 21. mája 1736 avšak výstavba sa začala v rokoch 1738 – 1740 podľa návrhu Samuela Mikovíniho.  Pôvodne bola postavená len jedna nádrž na ktorej dňa 9. júla 1740 pracovalo až 5 283 ľudí. Nakoľko však zo severozápadnej strany hrádze presakovala voda, bola pôvodná nádrž rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu (Veľká Richňava) a na jednu menšiu  vodnú nádrž (Malá Richňava).   V roku 1741 začala výstavba systému vodných jarkov (zberných a náhonných) a vodných štôlní, ktoré zabezpečovali prevod vody z jarkov na určené miesta s potreby. Na tomto systéme pracovalo denne aj 1 000 ľudí a celková dĺžka zberných a náhonných jarkov dosiahla viac ako 24 km, dĺžka ôsmych vyrazených vodných štôlní dosiahla celkove až 3 170 až 3 370 metrov.

Komorské tajchy

Nachádzajú sa na pravej strane Štefultovskej dediny, spolu s vyššie položenými tajchami piarskej skupiny poháňali banské zariadenia na v Štefultovskej doline. Kreschsengrund Malý, známy aj ako “Tajšok”, bol najvyššie položeným zo skupiny piargskych vodných nádrží (730 m. n. m.)

Krechsengrund

Výstavba nádrže bola ukončená roku 1737 s nákladmi vyše 21 000 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni. Nádrž je pomerne malá a mala skôr charakter špičkovej vodnej nádrže. Bola najvyššie položená zo skupiny piargskych vodných nádrží pretože ležala 730 m. n. m. Nádrž slúžila pre potreby šachty Kônigseg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením a po vykonaní práce ďalej na pohon stúp. Vodná nádrž Krechsengrund je taktiež známa ako „Tajšok“.


Belianske tajchy (Banská Belá):

Beliansky

Spoločne s Halčianskym tajchom patrili Gerambovej banskej únii, postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp v Kozelníckej doline. Generálna rekonštrukcia tajchu prebehla v roku 2001, slúži na kúpanie.

Halčiansky

Halčiansky tajch vznikol v druhej polovici 18. storočia prehradením potoka prichádzajúceho z osady Halča patriacej k Banskej Belej. Halčiansky tajch a menšie jazerá v Kysihýbli slúžili na chov rýb a rybolov. Na rybačku je vyhľadávaný dodnes, ale je aj miestom romantického kúpania osamote, oproti iným je trochu od ruky.

Goldfusský

Neveľký tajch po ľavej strane cesty zo Štiavnice do Banskej Belej vznikol v 2. polovici 18. storočia, tiež poháňal stúpy v Kozelníckej doline. pre posilnenie zdrojov vody z Belianskej vodnej nádrže na pohon stúp v Kozelníckej doline. Ide o menší z dvojice Goldfusských tajchov, Veľký Goldfusský tajch zanikol už viac sko pred 100 rokmi.


Kolpašské tajchy (Banský Studenec):

Veľký a Malý kolpašský

Výstavba začala v roku 1730, rozpočet vo výške 90 tisíc zlatých mal byť pokrytý výnosom stúp. Hneď po dokončení hrádze (spoločná pre oba tajchy) sa začali prejavovať nedostatky – presakovanie vody, trhliny. Opravy sa ujal Samuel Mikovíni, ale asi nedopadla najlepšie, lebo 12. júna 1746 voda hrádzu prerazila. Novú hrádzu postavili pod starou a tajch rozdelili priečkou na Veľký a Malý. Stavbu viedol Samuel Mikovíni, stála 35 tisíc zlatých, ďalších 10 tis. stála výstavba prívodných jarkov. Na rekreáciu sa používa oddávna, pre jeho slnečnosť, veľkú plochu a mierny sklon brehu. Počas socializmu okolo Kolpách postavili podnikové aj súkromné chaty. Je to jeden z najnavštevovanejších tajchov.


Vyhnianske tajchy:

Rozgrund

Obyvatelia Štiavnice radi Rozgrund volajú Štiavnický tajch aj napriek tomu, že patrí do katastra obce Vyhne. 111 rokov držal Rozgrund svetové prvenstvo v strmosti hrádze. Pre čistotu vody sa od začiatku 20. storočia využíva ako zdroj pitnej vody. V tajchu je zakázané kúpanie aj lov rýb, je v najprísnejšom pásme ochrany zdroja pitnej vody. Banky (v obci Banky) Dedina Banky je starou banskou osadou, vznikla pri šachtách ťažiacich zlato-strieborné rudy na žilách Hoffer Ruml. Tajch má hrádzu polmesiacovitého tvaru vyklenutu smerom do doliny priamo nad obcou, kde poháňala vodné mlyny a stúpy. Keď v roku 1858 zaniklo ťažiarstvo Hoffer, tajch prestali byť udržiavať a výpustné zariadenie zaniklo. Tajch nemal bezpečnostný prepad proti prietržiam mračien a vytrvalým dažďom. Hrádza sa pretrhla pri povodni v roku 1977 a voda vletela do obce. Našťastie nešlo o veľký objem vody a neprišlo k úmrtiu. Dnes je tajch zrekonštruovaný a kúpači fajnšmekri naň nedajú dopustiť.


Hodrušské tajchy:

Horný hodrušský tajch

Tajch existuje aspoň 400 rokov. Voda z neho poháňala stále viac zariadení, okrem čerpacích a stúp, ktoré rudu drtili a premývali, poháňala aj dúchacie mechy pecí piatich hodrušských hút. Bolo treba viac vody zachytiť a púšťať podľa potreby. Hrádzu tajchu zvyšoval M.K. Hell aj S. Mikovíni. Nakoniec Mikovíni pristúpil k stavbe Dolného hodrušského tajchu. V roku 1834 sa schátraná hrádza po prietrži mračien pretrhla, nešťastiu zabránil a vody zadržal Dolný hodrušský tajch. Ešte v tom roku bola hrádza Horného tajchu opravená a nadstavená o 16 výškových metrov, čím dosiahla dnešnú podobu. Po ďalších haváriách v 20. storočí bol tajch vypustený a do dvoch tretín zavezený vydolovanou horninou. K obnove tajchu prišlo v súvislosti s výstavbou lyžiarskeho rezortu. Po odstránení zeminy sa opäť v plnej kráse zaskvelo pôvodné (z roku 1834) precízne vyloženie hrádze kameňom, bol opravený výpust a znovu postavený mních, vybudovaný prepad a obnovený prívodný jarok. Tajch teda opäť žije a pomaly sa vracia do povedomia ľudí. Pri jeho brehu stojí hotel Salamandra.

Dolný hodrušský tajch

Po výstavbe hornohodrušského jarku, ktorý zásoboval piarske tajchy, sa nedostávalo vody na hodrušskej strane. Mikovíni najprv uvažoval o ďalšom nadstavaní hornohodrušského tajchu, neskôr sa priklonil k lacnejšej variante postaviť nižšie nový. Výstavba hrádze začala v júni roku 1743 a skončila sa v septembri roku 1744. Pri prietrži mračien v roku 1960 došlo na oboch už nepoužívaných hodrušských tajchoch k preliatiu hrádze. Tak sa začala nejedna katastrofa, keď pretekajúca voda vymlela do hrádze ryhu, oslabila ju a tlak vody ju prerazil. Len vďaka tomu, že voda už nepribúdala, hrádza vydržala a nedošlo ku pohrome, ktorá by mala fatálne následky pre Hodrušskú dolinu, domy aj ľudí.

Brennerský / Praniarsky tajch

Brennerský tajch v doline Grintál patrí k k najstarším v celej oblasti.Má najmohutnejšiu hrádzu v pomere k objemu zadržiavanej vody. V súčasnosti tajch čaká na stále odkladanú generálnu opravu.

Ciblikovská lúka

Ciblikovská lúka je tiež známa ako tajch v Hölle. Dno tajchu je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov. Náplavy bahna a piesku vytvorili rovinu, ktorá sa v priebehu storočí stala močaristou lúkou.

Kopanický – Moderštôlniansky tajch

Keďže je postavený na mieste, kde sú len slabé prítoky, tajch má najrozsiahlejší systém zberných jarkov zo všetkých Hodrušských tajchov. V roku 1997 bola realizovaná generálna oprava tajchu a hrádza po oprave získala pôvodné parametre. Slúži na rekreačné účely najmä chalupárom a miestnym obyvateľom.


Viac zaujímavých informácií o tajchoch:

www.bajkomktajchom.skBanskoštiavnické tajchy