Register cyklistických POI

Názov Kategória Adresa Popis
187 Voznická dedičná štôlňa (VDŠ) Svojho času najdlhšie banské dielo na svete, s dĺžkou viac ako 16,5 kilometra, prechádza popod celú Hodrušskú dolinu a prepojuje Vyhnianske, Belianske, Štiavnické a Piargske bane. Tieto bane do dnešných dní odvodňuje, v revíri je z nich funkčná iba Hodrušská baňa Rozália. Razená bola v rokoch 1782 – 1878 systémom viacerých protičelieb, vyúsťuje pri Hrone neďaleko obce Voznica. Je zapísaná ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO..
186 Tajch Veľká Vodárenská Vodárenské tajchy sú aspoň podľa písomných záznamov vôbec najstaršími tajchami v Štiavnických vrchoch – v roku 1500 sa spomína jeden tajch, v roku 1551 a 1598 už dvojica tajchov. Malá Vodárenská leží kúsok pod Veľkou. Názvy tajchov síce svedčia o tom, že po stáročia slúžili ako rezervoáry pitnej vody pre mesto, ale povodný účel zadržania zrážkových vôd bol rovnaký ako pri mladších tajchoch – na pohon vodočerpacích strojov a ťažných zariaden Veľký Vodárenský tajch je zároveň zatiaľ jediným tajchom, ktorého havária mala smrteľné následky. Zavčas rána 22.januára v roku 1633 sa hrádza tajchu pretrhla a vletela do historického centra pod ním. Tri domy sa úplne zrútili, mnoho domov bolo poškodených, dvory a pivnice boli zanesené bahnom. Zahynulo celkom 5 ľudí. Hrádzu však ešte v tom istom roku opravili a spojazdnili aj čerpacie zariadenie, ktoré voda poháňala. Veľký Vodárenský tajch bol zrekonštruovaný začiatkom 90.tich rokov uplynulého storočia, Malý na rekonštrukciu ešte čaká. Veľký Vodárenský tajch je v súčasnosti využívaný na rekreačné účely.
185 Tajch Veľká Vindšachta Návrh na výstavbu Veľkej Vindšachty podal v roku 1710 Matej Kornel Hell so zámerom zabezpečiť dostatočnú rezervu vôd na pohon banských čerpacích zariadení pre Hornú Bieber štolňu, v tom čase najvýznamnejšieho banského diela. So stavbou sa začalo v roku 1712, v roku 1713 požiadal M.K.Hell o zvýšenie hrádze o 5 metrov, návrh bol zrealizovaný a v roku 1715 bol tajch dokončený. Vyskytli sa však problémy s tesnosťou hrádze. V roku 1729 hrádzu opravovali pod vedením Samuela Mikovínyho, ktorý navrhol a zrealizoval aj výstavbu prívodných jarkov tohto tajchu. V roku 1788 sa hrádza opäť zvyšovala o 2,5 metra na základe 50 rokov starého Mikovínyho návrhu. Hrádzu využívali od začiatku miestni obyvatelia ako cestu na vyháňanie dobytka na pastviny, počas dažďov na nej stála voda. Tieto faktory ovplyvňovali jej posadanie a preto bola následne ešte viac krát opravovaná. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, rekreácie a vodných športov vybaveným stanovými tábormi s potrebným zázemím.
184 Tajch Veľká Richňava Pôvodne bola na ich mieste jedna veľká Richňavská nádrž, najväčšia v celom revíri, neskôr však pre problémy s tesnosťou hrádze bola rozdelená na 2 nádrže. Aj po ich rozdelení je naďalej Veľká Richňava najväčšou a najhlbšou ná V rokoch 1738 – 1740 sa začala stavať jedna veľká nádrž s hrádzou dlhou na korune viac ako 750 metrov, vysokou takmer 24 metrov v tvare nepravidelného široko roztiahnutého véčka, s uhlom otočeným k návodnému svahu. Už pri stavbe sa však začali ukazovať problémy s tesnosťou hrádze v oblasti jej zalomenia kvôli priepustnému podložiu. Samuel Mikovíny projekt opäť prepracoval a návodnú stranu nádrže predelil ďalšou hrádzou 190 metrov dlhou. Tým vznikla dvojica nádrží. Problémy s tesnosťou sa však nikdy nepodarilo úspešne vyriešiť aj napriek viacerým neskorším pokusom, a tento „čierny Peter“ zostal na Malej Richňavskej nádrži. Velké Richňavské jazero funguje okrem doby hájenia ako rybársky revír s režimom „chyť a pusť“ a v letnom čase najma na rekreáciu – kúpanie a člnkovanie.
183 Tajch v Hölle Hölle – Peklisko: Týmto názvom sa označuje najvyššia časť Hodrušskej doliny - miesta, kde sa dnes nachádza baňa Rozália, včítane Dolného a Horného Hodrušského tajchu. Samotný tajch označovaný v starých dokumentoch ako Tajch v Hölle je zvyšok vodnej nádrže, bývalá vodná plocha, ktorá je dnes označovaná ako Ciblíkovská lúka alebo Skautský tábor pri Bani Rozália. Nachádza sa v nadmorskej výške 610 m. n.m. cca 100 metrov západne od dnešného Horného Hodrušského tajchu, za poschodovou budovou patriacou k dnes prevádzkovanému lyžiarskemu centru. Hrádza samotná je dnes porastená lesom, na dvoch miestach je prekopaná kvôli odvodneniu Ciblíkovskej lúky. Dno tajchu je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov ,prakticky až po úroveň dnešnej koruny hrádze. Na priľahlej lúke bývalého jazera každoročne v lete táborili skauti a na rekreáciu využívali blízky, vtedy napustený Horný Hodrušský tajch, ktorý podľa mnohých svedectiev pamätníkov patril k najkrajším v Štiavnických vrchoch.
182 Tajch Rozgrund Tajch Rozgrund držal dlhých 111 rokov (až do roku 1855) svetové prvenstvo v uhle sklonu sypanej hrádze, čo znamená, že jeho zemitá hrádza mala najstrmšie svahy spomedzi všetkých sypaných hrádzí . Obyvatelia Banskej Štiavnice radi nazývajú tajch Rozgrund ako Štiavnický tajch a to aj napriek tomu, že leží vo Vyhnianskej doline a patrí do katastra obce Vyhne. Tajch sa začal stavať v roku 1743 podľa projektu Samuela Mikovíniho. V roku 1744 bol tajch dokončený, ale už v roku 1749 bola hrádza tajchu zvyšovaná. Následne aj o desaťročie neskor Jozef Lill hrádzu opäť zvýšil ešte o 2 metre. Pôvodnou úlohou tajchu Rozgrund bola akumulácia pohonnej vody pre veľké množstvo stúp vo Vyhnianskej doline, ktoré spracovávali zlato-strieborné rudy z viacerých banských závodov. Od začiatku 20. storočia sa využíva ako zdroj pitnej vody a preto je najudržiavanejším zo všetkých nádrží v Štiavnických vrchoch. Takisto jeho zberné jarky sú na rozdiel od všetkých ostatných tajchov udržiavané.
181 Tajch Ottergrund Tento tajch patrí do skupiny malých tajchov, má však jedno prvenstvo: je najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch (801 m.n.m.). Tajch Ottergrund (z nemčiny „Vydria dolinka“) bol vybudovaný spolu s tajchom Červená Studňa ako energetický zdroj pre pomerne vzdialené šachty v okolí starého jazera Klinger postaveného M.K.Hellom v roku 1760 - pozri tajch Klinger. Tieto šachty sú vysoko v teréne a ich bližšie okolie je silne poddolované, takže s výnimkou tajchu Klinger sa v žiadnej bližšej dolinke tajch vybudovať nemohol. Tajch Ottergrund bol tiež zdrojom pohonnej vody pre vtedy významnú baňu štôlne Schmidtenrinn (Šmintorín) v údolí pod jeho hrádzou, ale aj pre šachtu Weiden nad jazerom Klinger. Tajch bol stavaný od roku 1751. Už od spustenia do prevádzky slúžil tento neveľký tajch aj ako zdroj pitnej vody pre mesto, s prípadným využitím ako požiarna nádrž . Tajch mal problém s únikom vody s popraskanou horninou pod nádržou čo bolo riešené v r. 1788.
180 Tajch Malá Richňava Projekt je z roku 1736 a pochádza od J.T.Brinna. K vlastnej stavbe sa však pristúpilo až o dva roky neskôr pod vedením Samuela Mikovínyho, ktorý projekt prepracoval. V rokoch 1738 – 1740 sa začala stavať jedna veľká nádrž s hrádzou dlhou na korune viac ako 750 metrov, vysokou takmer 24 metrov v tvare nepravidelného široko roztiahnutého véčka, s uhlom otočeným k návodnému svahu. Už pri stavbe sa však začali ukazovať problémy s tesnosťou hrádze v oblasti jej zalomenia kvôli priepustnému podložiu. Samuel Mikovíny projekt opäť prepracoval a návodnú stranu nádrže predelil ďalšou hrádzou 190 metrov dlhou. Tým vznikla dvojica nádrží. Problémy s tesnosťou sa však nikdy nepodarilo úspešne vyriešiť aj napriek viacerým neskorším pokusom, a tento „čierny Peter“ zostal na Malej Richňavskej nádrži. Po rozdelení sa Malá Richňava dopĺňala vodou z veľkej nádrže prepustom v priečnej hrádzi. Zberné jarky a vodné štolne, ktoré privádzali vodu z Hodrušskej strany hôr a Richňavskej doliny sa začali stavať roku 1741.
179 Tajch Klinger Tajch Klinger vznikol v oboch prípadoch ako zdroj energetickej vody pre vodočerpacie stroje šácht Ondrej (dnes Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica) a šachty Žigmund nižšie v údolí pod tajchom Klinger. Predchodcu dnešného tajchu Klinger vyprojektoval a postavil J.K.Hell pred rokom 1760, kedy sa tento starší tajch v písomnostiach Banskej komory uvádza už ako dokončený (M.Lichner uvádza rok 1765). Pri jeho rozširovaní v roku 1829 bola na dovoz ílu postavená prvá povrchová koľajová trať na Slovensku. V roku 1850 nariadilo ministerstvo Viedenskej vlády zriadenie kúpalísk pre „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. V roku 1851 bol na zavedenie pravidiel prevádzky vydaný „Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“ Zaujímavé je, že podľa tohoto poriadku sa dopoludnia mohli kúpať len ženy, chlapi zase len od 12:00 do 20:00. Kúpacie plťové bazény slúžili do konca 20 rokov 20. storočia, kedy tajch vzalo do prenájmu mesto ako Mestské kúpele. Následne ich prenajalo miestnej vojenskej posádke, ktorá kúpele obnovila. Klinger slúži ako obľúbené kúpalisko dodnes
178 Tajch Evička S postupom času, ako boli tajchy stavané v Piargskej doline mal tento tajch aj nasledovné mená : najprv Horná Vindšachta, potom Stredná Vindšachta, následne aj Malá Vindšachta. Tajch je najstarším tajchom skupiny Piargskych tajchov. Začali ho stavať v roku 1638 a spolu so zaniknutým Suchým tajchom boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú baňu Hornú Bieber štôlňu, nazývanú aj Matka Všetkých baní. Projektant pôvodného tajchu nie je známy. Podľa záznamov boli už v roku 1700 pod vedením M.K.Hella opravovaná a zvyšovaná hrádza tohto tajchu spolu s hrádzou hore uvedeného Spodného/Suchého tajchu. Vzhľadom na polohu Evičky - nad Evičkou zadržiaval vodu Veľký Vindšachtský tajch a pod Evičkou to bol Suchý tajch - opravy Evičky po roku 1729 takmer ustali. V roku 1999 bola vykonaná generálna oprava hrádze, dnového výpustu a bol vybudovaný nový bezpečnostný prepad vody. Tajch Evička slúži rovnako ako Vindšachtský tajch na rekreačné účely turistom, chatárom a miestnemu obyvateľstvu.
177 Tajch Červená studňa Tajch sa nachádza v sedle medzi vrchom Paradajz a Veľkým Šobovom. Toto sedlo je hranicou okresov, stretáva sa tu aj Vyhnianska dolina so Štiavnickou kotlinou; len o niekoľko stovák metrov ďalej sa dá prejsť aj do Hodrušskej doliny. Červená studňa spolu s Malou a Veľkou vodárenskou nádržou tvoria jednu sústavu sústredenú v doline stúpajúcej od Radničného cez Trojičné námestie popri najstarších stavbách Banskej Štiavnice. Pôvodným účelom všetkých troch tajchov bolo zadržiavať vody pre potreby banských prevádzok nad mestom, ale ako mesto v 18. storočí bohatlo a prudko expandovalo, už veľmi skoro začali slúžiť výlučne na zásobovanie mesta vodou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál starší menší tajch - projekt jeho prestavby predostrel J.K.Hell koncom prvej polovice 18. storočia; tajch sa písomne spomína prvýkrát v roku 1765 s tým, že bol postavený v roku 1759. V súčasnosti je tajch v značne zanedbanom stave, hrádza aj okolie sú zarastené stromami. Drží sa v ňom len málo vody a mních je polorozpadnutý - ale zdá sa, že sa chystá jeho rekonštrukcia dobrovoľníkmi :).
176 Tajch Bakomi Všetky Piargske tajchy sa nachádzajú pri obci Štiavnické Bane (Piargu). Bakomi sa začal stavať podľa projektu Tadeáša Brinna (žiaka S. Mikovínyho) v roku 1735. Stavba bola ukončená v roku 1737 - niektorí autori uvádzajú rok 1740. Podľa meračských prác Samuela Mikovínyho sa nad už existujúcou Veľkou Vindšachtou ponúkal priestor na akumuláciu vod prevádzaných od Richnavských tajchov. Množstvo zachytávaných vôd z povodia Hronu sa totiž tiež zvýšilo budovaním Horného Hodrušského zberného jarku. Už 50 rokov po jeho dokončení však hrádza tajchu Bakomi musela byť rekonstruovaná. Tajch Bakomi mával od svojho vybudovania problém s tesnosťou hrádze, a aj do dnešnej doby býva pre úniky vody napĺňaný len do polovičky. V súčasnosti slúži na rekreačné účely, ale je tak trochu „v tieni“ tajchov Vindšachta a Evička. Mnoho turistov, ktorí navštívili región Štiavnicka dokonca ani nevie, že tajch Bakomi existuje.
175 Súsošie Kalvárie na námestí Banskej Hodruše Kamenné súsošie Krista ukrižovaného medzi lotrami, svätou Máriou, Máriou Magdalénou a svätou Rozáliou pochádza z konca 18. storočia. Upravované bolo zrejme v roku 1832, ako potvrdzuje chronostichon ďakovnej tabule za ukončenie cholerovej epidémie. Bolo komplexne obnovené v roku 2007. Oproti súúsošiu pri poschodovom dome banskej správy je socha sv. Jána Nepomuckého.
174 Stratené staré Vyhnianske kúpele Vyhnianske pramene podnietili vznik prvých kúpeľov už od 15 storočia, postupne boli budované a rozširované až do začiatku 20. storočia, kedy vo Vyhniach bolo 18 kúpeľných domov s ubytovaním a sociálnym zázemím. Okrem toho boli v okolí budované mnohé súkromné rekreačné vilky. Deštrukcia starých kúpeľov známych v celom Rakúsko-Uhorsku aj v zámorí, začala zriadením pracovného tábora židov, odkiaľ boli deportovaní do koncentračných táborov. Po vypuknutí SNP bol tábor rozpustený a kúpeľné budovy boli vyrabované obyvateľstvom. V roku 1945 po prechode frontu budovy niekto zapálil a zostali len ruiny, z ktorých obyvatelia rozoberali stavebné materiály. Kúpanie vo forme bazéna sa podarilo obnoviť až v 60. rokoch 20. storočia. Zo starých slávnych kúpeľov zostali len obrázky.
173 Štôlňa Zlatý stôl Prekopová štôlňa (teda priama, bez sledovania žíl) mala otvoriť nižšie položené zásoby žily Jozef , tento zámer sa však nepodarilo realizovať. Banská štôlňa bola razená pomerne nedávno, v rokoch 1906 a 1907. Jej portál bol začiatkom 21. storočia miestnymi baníkmi zrekonštruovaný, leží blízko cesty k Dolnému a Hornému Hodrušskému tajchu.
172 Štôlňa Mikuláš (Galander) Prvá zmienka je už z roku 1497, otvárala okolité rudné žily Starého Handla. V súčasnosti slúži ako vodný zdroj pre časť obce. V minulosti bola významnou vetracou a fáraciou cestou ale od 17 storočia sa spomína len v súvislosti s delením majetku. Ústie štôlňe je ukryté za nepeknou panelovou garážou. Zachoval sa aj obraz sv. Mikuláša – jej patróna, ktorý bol pôvodne vo výklenku nad jej ústím.
171 Štôlňa Birnbaum Štôlňa Birnbaum sa zaraďuje k najstarším a najvýznamnejším bansko-technickým pamiatkam Štiavnicko-Hodrušského rudného revíru. Má zachovaný vstupný portál jednoduchého lichobežníkového tvaru, v nadpraží s výklenkom pre sošku patróna bane. Portál je v omietnutý pôvodnou vápennou omietkou z medzivojnového obdobia, momentálne už značne poškodenou. Presný rok začiatku razenia štôlne nie je možné v archívnych dokumentoch vypátrať, informácie o prvých banských mapách z územia vtedajšieho Horného Uhorska sú známe až od začiatku 16. storočia. Na nešťastie Banskoštiavnický meststký archív, pod ktorého pôsobnosť Banská Hodruša ako časť mesta patrila, zničili požiare. Prvá zachovaná písomná zmienka o štôlni Birnbaum pochádza z roku 1547 v súvislosti s delením kuxov (v dnešnom ponímaní podielov alebo „akcii“), čo znamená, že štôlňa v tom čase už produkovala zisky z rudných žíl.
170 Rímskokatolícky kostol sv. Archanjela Michala Pôvodný kostol spomínaný v roku 1584 pravdepodobne drevený sa nachádzal na lokalite Hrobíky. Nový kostol bol pravdepodobne s použitím kresaného kameňa zo základov pôvodneho kostola postavený v roku 1776 podľa projektu T. Pircknera v neskorobarokovom štýle. V kostole sa nachádzajú povodné oltáre. V okolí kostola je cintorín so zaujímavým súborom liatinových krížov rôznych štýlov vyrabaných v miestnej Železiarni a strojárni. Tiež súbor vyobrazení krížovej cesty v interiéri je zhotovený z tohoto pomerne netradičného materiálu.
169 Prekop k šachte Sv. Trojice Ústie prekopu k Šachte sv. Trojice je v rovnakej lokalite ako Anton štolňa, používal sa ako fárací obzor šachty a predtým otváral žilný systém na pravej strane údolia. Ústie štolne je polkruhového tvaru s povodným kruhovám vlysom Svätej trojice nad ústím. Je uzavreté murovanou stenou, v roku 2010 bolo zrekonštruované Rudnými Baňami š.p. do stavu zo začiatku 20. storočia. Nad ústím vo svahu v 434 mnm vyššie je plošina po šachte likvidovanej v 30 rokoch 20 storočia, jej ústie je prekryté betónovými panelmi, v svahu vidno zvyšky múrov objektu strojovne parného stroja. V roku 1856-57 bol na spodnom obzore šachty namontovaný vodostĺpcový ťažný stroj vyrobený v Hronci. V roku 1878 boli nahradené Wattovými parnými čerpadlami vyrobenými v Kachelmannovských strojárňach. V roku 1879 bola šachta prehĺbená na 108 m na úroveň Voznickej ded. štolne, s ktorou je prepojená a ešte 50 m pod ňu – tzv. Hlboký obzor.
168 Povrchové a podpovrchové dobývky na Baništi Na povrchu sa javia ako zárezy v dvoch líniách, ktoré sa spájajú v kráterovitej zahĺbenine prechádzajúcej do podzemia. Tento 'kráter' však vytvorili ľudia, keď niekedy začiatkom minulého tisícročia objavili na tomto mieste východ zlatonosnej žily na povrch zemský. Rudy tesne pod povrchom sú prírodnými pochodmi obohatené kovmi na maximum. Pre mimoriadnu koncentráciu roznych typov vekovo odlišných známok dobývania a prieskumu drahokovových rúd bola dobývka na Baništi zapísaná do Zoznamu svetového technického a prírodného dedičstva UNESCO. Mimochodom, každý kamienok z tejto dobývky ešte stále obsahuje štipočku zlata a striebra, nedávno odobraté revízne vzorky zvyškov rúd všetky ukázali pozitívne obsahy drahých kovov, väčšinou nad 7 gramov na tonu materiálu.
167 Oldingerov kláštor Oldingerov ústav - kláštor bol postavený v roku 1907 a bol určený pre cirkevnú dievčenskú školu a kláštorné ubytovanie pre rehoľné sestry. Po nútenom odchode rehoľných sestier bola budova pridelená MNV a až do postavenia novej školy tu bola umiestnená škola. Neskôr budovu národný výbor prispôsobil na úradovňu MNV vrátane obradnej miestnosti, zasadacej miestnosti knižnice a bytu domovníka. Oprava budovy kláštora a výstavba garáží na dvore kláštora prebehla v roku 1968. V reštitúcii bola budova vrátená cirkvi. Obecný úrad tu sídli do dnes.
166 Objav železomilnej baktérie Gallionella Vyhnianske pramene sú zásadité vápenaté so zvýšeným obsahom železa. Vo vyhnianskom travertíne sa vyskytuje veľmi starý druh baktérii, ktoré prežívajú aj pri zvýšených teplotách a svoje živiny získavajú metabolizovaním chemických prvkov obsiahnutých v termálnej minerálnej vode. Z vyhnianskeho travertínu bola po prvý krát v Európe popísaná železofilná baktéria rodu Gallionella.
165 NPR Kamenné more Vyhnianske pramene podnietili vznik prvých kúpeľov už od 15 storočia, postupne boli budované a rozširované až do začiatku 20. storočia, kedy vo Vyhniach bolo 18 kúpeľných domov s ubytovaním a sociálnym zázemím. Okrem toho boli v okolí budované mnohé súkromné rekreačné vilky. Deštrukcia starých kúpeľov známych v celom Rakúsko-Uhorsku aj v zámorí, začala zriadením pracovného tábora židov, odkiaľ boli deportovaní do koncentračných táborov. Po vypuknutí SNP bol tábor rozpustený a kúpeľné budovy boli vyrabované obyvateľstvom. V roku 1945 po prechode frontu budovy niekto zapálil a zostali len ruiny, z ktorých obyvatelia rozoberali stavebné materiály. Kúpanie vo forme bazéna sa podarilo obnoviť až v 60. rokoch 20. storočia. Zo starých slávnych kúpeľov zostali len obrázky.
164 Mestská radnica Budova mestskej radnice bola postavená pravdepodobne v roku 1590, o čom svedčí kamenný mestský erb, opatrovaný v lapidáriu Starého zámku v Banskej Štiavnici. Tento erb bol umiestnený nad vchodom do budovy radnice. V súčasnosti je dom č. 35 opustený v súkromnom vlastníctve.V prízemí budovy je klembová sieň, ktorá slúžila ako strážnica mestským policajtom a z ktorej bol vchod do mestskej väznice. V nadzemnom podlaží sú dve priestranné miestnosti, ktoré zrejme slúžili ako úradné miestnosti mestského magistrátu. Ešte po druhej svetovej vojne tam bola kancelária expozitúry mestského úradu, neskôr aj kancelária poštového úradu.
163 Lipa malolistá v sedle Krížik pod Kerlingom Je najvyššie rastúcim solitérnym vysadeným stromom. Nachádza sa v sedle Krížik pod Kerlingom vo výške cca 760 m.n.m.
162 Kúpeľná kaplnka Nachádza sa nad bývalými kúpeľmi, v parčíku pod hotelom Termál. Povodná kaplnka Jána Krstiteľa sa nachádzala nižšie v parku a bola zbúraná pri rozširovaní kúpeľného domu. Ako jej náhrada bola postavená postsecesná kúpeľná kaplnka v najvyšších miestach kúpeľného parku. Ako jediná povodná budova kúpeľov, okrem niektorých viliek, prežila do súčasnosti vyrabovanie, vypálenie a nakoniec zbúranie miestnych kedysi chýrnych starých kúpeľov.
161 Kostol sv. Jána Evanjelistu
160 Kostol
159 Kopanický - Moderštôlniansky tajch Patrí do skupiny Hodrušských tajchov. Patrí medzi nádrže postavené na mieste, kde sú len slabé prítoky, preto má Kopanický tajch najrozsiahlejší systém zberných jarkov zo všetkých Hodrušských tajchov. Príjem kovov do kráľovskej pokladnice z Moderštolnianskeho ťažiarstva iste nebol bezvýznamný, pretože pravdepodobne práve na kompenzáciu straty vody v Kohútove dala Hlavná banská komora vybudovať v r. 1740 až 1743 Moderštolniansky tajch. na plošine vedľa tajchu po stáročia stálo hlavné banské dielo ťažiarstva - šachta Moder. Projektant tajchu nie je známy, o tomto tajchu je málo písomností. Ťažiarstvo Moder zaniklo bankrotom v roku 1862. Bane síce prebral Banský erár, ale už čoskoro baníctvo zaniklo úplne- v roku 1902. Tajch ostal bez využitia, stupy boli prestavané na vodnú pílu, ale aj tá časom zanikla. V roku 1997 bola realizovaná generálna oprava tajchu vrátane obnovenia výpustného systému a prepadového sklzu. Hrádza po oprave získala pôvodné parametre a slúži na rekreačné účely najmä chalupárom a miestnym obyvateľom.
158 Klopačka Je to druhá najstaršia dochovaná svetská budova v Hodruši, jedna z piatich dochovaných banských klopačiek na Slovensku (Štiavnica, Špania Dolina, Kremnica a Solivar pri Prešove). Bola postavená po roku 1521 ako súčasť systému varovania obyvateľstva pred vojenským a tureckým nebezpečenstvom, zároveň bola časomerným zariadením. Klopaním na drevenú dosku sa dávali časové signály, varovné signály pri pohybe vojenských oddielov ako aj signály v prípade požiaru. Hodruša síce bola 1000 rokov súčasťou kráľovského banského mesta Štiavnice, ale nesmela mať vlastné opevnenie jadra obce, preto v súčinnosti so strážou na Wachhause a ohňovým signálnom od Kopaníc bola takto včas varovaná. Okrem vyššie uvedených funkcií Klopačka svojím klopaním zvolávala baníkov do práce. Zrýchľujúca frekvencia klopania nútila baníkov zrýchliť krok, aby stihli "onštald" - spoločné modlitby pred sfáraním do bane.
157 Katolícky kostol zasvätenia sv. Kríža Klasicistická stavba so sakristiou z roku 1804 financovaná ťažiarstvom bane Moder. Neskôr bol viackrát obnovený. V súčasnosti je v dobrom stave, v roku 2006 dostal nový zvon. Neďaleko kostola je prestavaná fara. Národná kultúrna pamiatka.
156 Katolícky kostol sv. Alžbety vdovy Bol postavený ako novoklasicistická stavba v rokoch 1892 -1894 Gerambovskou banskou úniou pre potreby veriacich v Dolných Hámroch , pravdepodobne na mieste staršieho rovnomenného dreveného kostola zo 17. storočia. Po bankrote Gerambovskej banskej únie prešiel do rúk cirkvi vydražením v roku 1906 za 100 korún.
155 Katolícka škola v Banskej Hodruši (Meštianka) Nachádza sa oproti farskému katolíckemu kostolu v Banskej Hodruši. Bola postavená magistrátom mesta Štiavnica v roku 1903. Svojmu účelu s prestávkami slúžila do roku 1960.
154 Katolícka škola na Tergótni Pôvodne prízemná budova rovnomenného ťažiarstva zo 17. storočia nadstavená po roku 1903 o jedno poschodie a upravená na školu. Ťažiarstvo Thiergarten sa spomína roku 1544 v súvislosti s razením dedičnej štôlne Tiergarten v rovnomennej bočnej doline (Tiergatren - Tergótňa). Ťažiarstvo dobývalo rudy na žile Katarína-Tiergarten so striedavými úspechmi, v 18. storočí dosiahlo rozkvet, avšak zakrátko upadlo. Budova slúžila ako škola do roku 1960, potom ako zdravotné stredisko a sklad civilnej obrany. Budova je v súčasnosti v uspokojivom stave, ale je nevyužívaná.
153 Kaplnka svätej Alžbety Kaplnka sv. Alžbety v cintoríne bola postavená v r. 1892 farárom Antonom Oldingerom. Pod kaplnkou je pochovaný farár Oldinger s matkou a dvomi sestrami. Je to stavba bežného typu kaplniek, ktorý má na hlavnom priečelí lizénové členenie, ukončené trojbokým štítom, nad ktorým je vežička s otvormi. Je tu umiestnený menší zvon, ktorý darovala, podobne ako zvon na kaplnke sv. Jána Nepomuckého, Mária Longauerová v roku 1939, pretože pôvodný zvon bol tiež zrekvirovaný v čase I. svetovej vojny.
152 Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na Praniarskej Bola postavená v roku 1867 rodinou Jána Nickla. Renovovaná bola v rokoch 1939, 1998 a 2003.
151 Kaplnka panny Márie na Kerlingu Bola postavená v lete roku 1946 v sedle rozsiahlej lúky medzi veľkým a malým vrcholom plošiny Kerlingu ako vďakyvzdanie za pomerne pokojný prechod frontu 2. svetovej vojny. Každý rok sa v nej v druhú augustovú nedeľu koná „poľná“ omša spojená s výstupom a stretnutím obyvateľov Hodruše, Hámrov, Baniek a Vyhní.
150 Hruška poľná na Vrchoch Pekná, cca 100 rokov stará Hruška poľná planá (Pyrus pyraster Burgsd.) na Horných Vrchoch. Rastie v nadmorskej výške cca 450 m na hrane plošiny vytvorenej oraním pôdy. Má pekne vyvinutú korunu s priemerom cca 10 metrov, celková výška stromu je zhruba 12 m. Strom vidieť na pravej strane doliny na obzore od Sandriku až po Muráň. Bohužiaľ, búrková víchrica 30. augusta 2003 strom dosť poškodila, odlomil sa jeden z kostrových konárov. Táto planá hruška predstavuje solitérny exemplár s pekne smerovo rovnomerne vyvinutou korunou. Napriek tomu, že je vystavená extrémom počasia najmä pokiaľ sa vetra a mrazu týka, je v dobrom stave. Hruška je zapísaná do Zoznamu chránených stromov Slovenska.
149 Horný Hodrušský tajch Najstaršia zmienka o Hornom hodrušskom tajchu je z roku 1617, kde sa spomína dvojica tajchov. Ďalšia zmienka je z roku 1630 v súvislosti so štôlňou Anna „pri tajchu“. Hrádza Horného hodrušského tajchu bola výrazne zvyšovaná v roku 1705 Matejom Kornelom Hellom, v roku 1730 podáva návrh na jej ďalšie zvýšenie Samuel Mikovíny. K stavbe samotnej sa však pristúpilo až v rokoch 1736-1737. Keď na jalovinových násypoch po roku 2000 začala výstavba dolnej pohonnej stanice lyžiarskej lanovky a začalo sa hovoriť o zasnežovaní, Hornému hodrušskému tajchu znovu svitla nádej. Tajch bol vyčistený a boli vybagrované usadeniny. Po odstránení zeminy z návodnej strane hrádze sa opäť v plnej kráse zaskvelo pôvodné precízne vyloženie hrádze proti erózii vybudované z kameňa v roku 1834, bol vybudovaný aj bezpečnostný sklz vody z prepadu. Tiež bol obnovený prívodný jarok od potoka napájajúceho Dolný tajch, aj keď už len v podobe podzemného potrubia. Tajch teda opäť žije a pomaly sa vracia do povedomia ľudí.
148 Hornohodrušský banský závod Dnes sa v jeho areáli nachádza skanzen Prostredná štôlňa (Všechsvätých), ktorého sprístupnené podzemie je možné navštíviť po predchádzajúcom dohovore na telefónnom čísle 045 6844 603. Spomína sa už v roku 1378 ako fungujúca baňa, na závode sa ťažili zlatostrieborné rudy do konca 50 rokov 20. storočia. Súčasťou bane je dolný Prekop k šachte Lill, prostredná štôlňa Všechsvätých a Nitovaný železný most. Hornohodrušský banský závod je zapísaný ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
147 Hodrušský Gaštan jedlý Nachádza v bezprostrednej blízkosti Pázmánovho majera na juhozápadnom plošine hrebienka medzi Hlôžkovou dolinkou a dolinou Tiergarten, na pravej strane hlavnej Hodrušskej doliny, v katastri obce Banská Hodruša. Jedná sa o Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.). Obvod kmeňa je 720 centimetrov, koruna je vysoká cca 18 metrov s priemerom viac ako 22 metrov. Vyznačuje sa veľmi hrubým kmeňom, z ktorého vodorovne odstávajú mohutné konáre. V kmeni je zvislá dutina, proti rozštiepeniu je kmeň stiahnutý železnými obručami. Jeho vek je viac než 300 rokov, môže však byť aj starší. Uvádza sa síce, že bol vysadený v roku 1705, podľa názoru autora však tento dátum nemusí byť presný. Niektorí odborníci uvádzajú, že jedlé gaštany na naše územie priniesli až Turci pri svojich výbojoch v 17. storočí, avšak v Európe aj na Slovensku sa začali jedlé gaštany pestovať už v 13. storočí.
146 Hirschenstein – Jelenia skala - Jeržištán Úzky a vysoký výbežok vypreparovaného brala vybieha z masívu Končiara nad Vyhniansku dolinu. Pohodlný prístup je od Rumplovskej po žltej značke, strmý je od Vyhní. Jelenia skala je najvýraznejším a najvyšším skalným výbežkom Vyhnianskej doliny. Prístup od hlavného hrebeňa deliaceho Hodrušskú a Vyhniansku dolinu po žltej značke od Rumplovskej je pohodlný, od vyhnianskej strany je potrebné prekonať strmé stúpanie. Pod Jeržištánom, ako ho familiárne nazývajú Vyhňorania, sa nachádzajú rozsiahle bane a Kutacie práce na drahé kovy. Z vrcholu skaly je krásny výhľad na východnú banícku časť Vyhní, Fínske domky a Peserany. Na skale bol začiatkom 21. storočia nainštalovaný vysoký kovový dvojkríž.
145 Halčiansky tajch Halčiansky tajch vznikol v druhej polovici 18. storočia prehradením potoka prichádzajúceho z osady Halča patriacej k Banskej Belej. Spolu s Belianskym a Goldfusským tajchom slúžili na pohon stúp a hutníckych zariadení, ktoré sa nachádzali pod Banskou Belou a v Kozelníckej doline. V r. 1909 bola nádrž odovzdaná Vysokej baníckej a lesníckej škole v Banskej Štiavnici. Halčiansky tajch a menšie jazerá v Kysihýbli slúžili na chov rýb a rybolov. V súčasnosti slúži pre rybárske účely a plní významný krajinný prvok. Na Halčianskom tajchu sa konáva kultúrne podujatie tradičný výlov krokodíla s bohatým kultúrnym programom. Cieľom je žartovným spôsobom pranierovať to, čo spôsobuje problémy občanom a celej obci.
144 Goldfusský tajch Táto neveľká vodná nádrž vznikla v 2. polovici 18. storočia pre posilnenie zdrojov vody z Belianskej vodnej nádrže na pohon stúp v Kozelníckej doline. Nádrž je situovaná na ľavej strane vedľa cesty vedúcej z Banskej Štiavnice do Banskej Belej, neďaleko štôlne Juraj. Jedná sa o menší z dvojice Goldfusských tajchov, označovaný aj ako Malý Goldfusský tajch. Veľký Goldfusský tajch zanikol už viac sko pred 100 rokmi.Tajch stratil svoj význam v 19. storočí. V súčasnosti je nádrž naplnená vodou po svoju maximálnu hladinu a výška hladiny je regulovaná dreveným výpustom, ktorý sa nachádza v strede hrádze. Blízke okolie tajchu je porastené Pálkou Širokolistou a náletom vŕb a jelší. Nádrž je situovaná v nadmorskej výške 520 m.n.m.
143 Farský katolícky kostol sv. Mikuláša Farský katolícky kostol sv. Mikuláša v Banskej Hodruši bol dokončený v r. 1378 na halde priľahlej štôlne Birnbaum bane Althandel ako neskorogotická stavba so sieťovanou gotickou klenbou. Dňa 6.1.1443 silné zemetrasenie zničilo stredné Slovensko a kostol bol zrejme aj v súvislosti s vtedajšími vojnovými udalosťami ťažko poškodený. Začiatkom 16 storočia bol opravený a opevnený, v roku 1577 bola pristavaná zvonová veža, v ktorej boli osadené zvony v rokoch 1630 až 1733. Tieto boli v čase 1. svetovej vojny však zrekvirované. V čase vrcholiacej reformácie a polovici 16 storočia bol opevnený, v obci však katolíci zostalo v menšine a koncom 16 storočia už bol opäť v zlom stave. Po protireformácii (rekatolizácii) bol v roku 1731 opäť opravený, prestavaný a vysv Pri kostole je fara z 17 storočia, pod kostolom je nepoužívaná krypta a samotný kostol je postavený tak trochu „do zákruty“ – os hlavnej lode a os presbytéria nie sú v jednej línii.
142 Evanjelický kostol v Kopaniciach Bol postavený v roku 1858 neďaleko starého evanjelického cintorína, upravovaný bol v rokoch 1918 a 1945.
141 Evanjelický kostol v Banskej Hodruši Klasicistická jednoloďová stavba so sakristriou poniže katolíckeho farského kostola v centre Banskej Hodruše. Bol vysvätený v roku 1845, dva pôvodné zvony boli zrekvirované v roku 1917. Zachoval sa len jeden z roku 1908, zvony boli doplnené na pôvodný počet v roku 1922. Národná kultúrna pamiatka.
140 Dvojica líp v Jalšovej Pekná dvojica líp malolistých starých cca 100 rokov mohutného vzrastu na okraji plošiny na ktorej je postavený barokový Jalšovský kostolík. Zaujímavosťou je, že pomedzi ne je v podzemí vedený Jalšovský (Erlengrundský) potok, ktorý je hranicou katastrov Hodruše a Hámrov, ale aj bývalých žúp a biskupstiev. Dôsledkom tohto javu patrí lipa bližšie k asfaltovej ceste do katastra Dolných Hámrov, Tekovskej župy a Banskobystrického arcibiskupstva. Jej rovnako stará sestra vzdialená od nej 10 metrov patrí do katastra Banskej Hodruše, Hontianskej župy a Trnavského arcibiskupstva.
139 Dvojica líp v Dolných Hámroch Inými Chránenými stromami Slovenska je dvojica Líp veľkolistých (Tilia platyphyllos Scop.) v Dolných Hámroch pri kaplnke, len niekoľko desiatok metrov za tabuľkou začiatku obce v smere od Žarnovice do Hodruše-Hámrov. Sú síce evidované v štátnom zozname pod číslom S 420 ako Lipy na Kyslej, to je však zavádzajúci a nesprávny názov, nakoľko časť Kyslá sa nachádza sa nachádza 2 km proti prúdu potoka vyššie. Dôvodom ochrany tejto dvojice stromov je dokumentácia rozdielnych[nbsp] rastových schopností lipy veľkolistej pri pamiatkovom objekte. Lipy boli totiž vysadené naraz, veľmi pravdepodobne v roku 1744 pri prestavbe kaplnky Panny Márie Sedembolestnej, sú však rôzne vyrastené. Nižšia z dvojice líp (na opačnej strane cesty ako kaplnka) má obvod kmeňa 370 cm, korunu priemeru 8metrov a výšku 11 metrov. Vyššia z dvojice tesne pri kaplnke má obvod kmeňa 530 cm , korunu priemeru 10 metrov a je vysoká 15 m.
138 Dub pri centrále Dolného Hodrušského závodu. Ďalším stromom zasluhujúcim si veľkú pozornosť je Dub zimný pri bývalej elektrocentrále Dolnohodrušského banského závodu – dnes známejšom pod názvom Rudné bane. Jedná sa o pekný exemplár s rozložitou korunou vysokou cca 10 metrov pri priemere koruny cca 13 metrov. Obvod kmeňa je viac ako 580 cm a strom je starý najmenej 300 rokov. Keď Gerambovská banská únia stavala v 2. polovici 18. storočia stupu s využitím staršieho náhonného vodného jarku od Hodrušského potoka, strom už zrejme stál na svojom mieste. Strom prežil prestavbu stupy na elektrocentrálu (elektráreň) na prelome 19. a 20. storočia, aj jej zbúranie 2. polovici 90. rokov 20. storočia. Dub je relatívne nenápadný, nakoľko koruna opticky splýva s okrajom mladšej hory na južnom svahu Čelína dosahujúcej až k okraju koruny. Strom je v uspokojivom zdravotnom stave, potreboval by však odborne arboristicky ošetriť.
137 Dopravná štôlňa alebo Štôlňa sv. Antona z P Pôvodne dedičná štolňa na odvodňovanie antoništôlnianskych baní, najvýznamnejšia Vyhnianska baňa na vzácne kovy, v náznakoch vidno zvyšky povrchových objektov a stúp tohto závodu. Vyústenie štolne Antona Paduánskeho je na dne Vyhnianskej doliny vľavo pri štátnej ceste Štiavnica-Vyhne nad Vyhňami na tzv. Handli v 418 mnm. Štolňa Anton patrí k starým baniam rudnom revíri, pre tvrdosť žilnej výplne žily Hlavná Anton však zaznamenala rozkvet v 18. a 19. storočí. Prvá zmienka je z roku 1777 v súvislosti s prideľovaním banských mier. Tiež slúžila na dopravu rudy k stupovým úpravniam, ktoré k závodu patrili. Na tzv. Handli bola vybudovaná šnúra starších stupových úpravní, v prvej polovici 20. storočia na tie časy tiež veľmi moderná úpravňa. Intenzívnym razením a dobývaním bola čoskoro prepojená s baňami Hornohodrušského závodu. Na úrovni Anton štolne bola vybudovaná koľajová dráha až do Hodruše.
136 Dom číslo 1 (číslo popisné 579) Nachádza sa na námestí Kalvárie v Banskej Hodruši pri hlavnej ceste Žarnovica-Banská Štiavnica. Je to jeden z najstarších meštiackych domov, v súčasnosti s pavlačou a stajňami, viackrát prestavovaný. Slúžil aj ako ordinácia a byt banského lekára, poštová a prepriahacia stanica konskej pošty. Vedľa je bývalá hasičská zbrojnica, dnes predajňa potravín. Pred domom je socha sv. Jána z Nepomuku z 18 storočia.
135 Dolný Hodrušský tajch Tajch vznikol na základe požiadavky zvýšiť hrádzu starého Horného hodrušského tajchu a tým zvýšiť jeho kapacitu, čím dvorská komora poverila Samuela Mikovínyho. Pri obhliadke Horného tajchu v roku 1743 sa ukázalo, že postaviť nižšie nový väčší tajch bude lacnejšie, kvalitnejšie a rýchlejšie. V júli 1744 bola hrádza vysoká 14 metrov, práce sa kvôli financiám zastavili. Hrádza mala vždy sklon podsadať v strede, preto bola viackrát v priebehu storočí opravovaná a a spevňovaná. Jedným spevnením päty vzdušného svahu v roku 1824 vznikla plošina, na ktorej je dnes volejbalové ihrisko pod hrádzou. V roku 1960 došlo pri povodni k poškodeniu tajchu a v tomto roku sa pristúpilo k jeho generálnej oprave. Práce boli dokončené v roku 1966. Bol vybudovaný železobetónový krytý prepad, ktorý v prípade povodní tvorí vodopád o výške 43 m. Hrádza bola zatiaľ naposledy v strede zvyšovaná v roku 2008. V účasnosti je tajch v rekonštrukcii, voda je vypustená.
134 Dolnohodrušský banský závod (Schopfer) Je známy len 300 rokov, ale je to najlepšie zachovaný banský závod z obdobia prestavby medzi svetovými vojnami, známy vysokými výnosmi striebra a zlata. Jeho súčasťou sú šachty Mayer, štôlňa Ján Nepomucký, štôlňa Dolný Schopfer a prevádzkové budovy. Nachádza sa v strednej časti Hodrušsko-Hámorskej doliny povyše závodu Sandrik. Spomína sa v roku 1747 v súvislosti s návštevou cisára Leopolda. V rokoch 1906-1934 mal závod dokonca vlastnú paro-plynovú elektráreň, v tej dobe veľmi modernú. Jedná sa o ucelený a uzavretý, stavebne veľmi dobre zachovaný pôvodný komplex banského závodu s prevádzkovými budovami zo začiatku 20. storočia, dvojicou šachtových veží a strojovní a ústiami a podzemím historických štôlní. Baňa Schöpfer, ktorej časťou je Dolný závod, patrila nepretržite takmer 300 rokov Gerambovskej banskej únii, položila základ jej neskoršej ekonomickej prosperity.
133 Dedičná štôlňa Windischleuten Vyústenie dedičnej štolne je na dne Vyhnianskej doliny vpravo pri štátnej ceste Štiavnica-Vyhne nad osadou Vindišlajtňa v 480 mnm. Dedičná štolňa Windischleuten patrí k najstarším dedičným štolniam v rudnom revíri, prvá zmienka je z roku 1534 kedy je zmienená ako opustená a zatopená. Odvodňovala bane na žilných štruktúrach Windischleutenského žilníka a tiež slúžila na dopravu rudy k stupovým úpravniam vo Vindišlajtni. Vlastnilo ju mesto Štiavnica, v 18.- 19 stor. ťažba krachovala, definitívne sa prestala používať v druhej polovici 19. storočia. Ústie štolne je nepôvodné, uzavreté plechovými dverami. Ústie je relatívne v uspokojivom stave tesne vedľa cesty.
132 Dedičná štôlňa Moder v Kohútovskej doline Mala odvodniť hlboké dobývky šachty Moder, ktorá bola medzi Baňou a Dômkami, ako aj okolitých baní na Kopaniciach nachádzajúcich sa pod úrovňou štôlne Forderniss, ktorá vyúsťuje pod časťou Dedina. Razená bola pravdepodobne od 18. storočia. K jej prerazeniu do hĺbok dobývok zo strany Kohútovskej doliny však nikdy nedošlo, pretože jej razenie muselo byť po vyrazení cca 1 kilometra chodby odstavené pre nedostatok čerstvého vzduchu. Naviac neprerazila žiadnu z očakávaných rudných žíl a ťažiarstvo Moder sa finančne položilo. Dom „Turbína“ má meno skutočne od vodnej Peltonovej turbíny ktorá v ňom bola namontovaná niekoľko desiatok rokov ako pohon stupy. Voda k nej bola dovedená jarkom a potrubím so značným tlakovým spádom.
131 Dedičná štôlňa Hoffer Dedičná štolňa na odvodňovanie Bančianskych baní patriacich neskor to ťažiarstva Hoffer. Vyústenie dedičnej štolne ja na dne Vyhnianskej doliny pri vyhnianskom potoku pod osadou Banky v 585 mnm. Dedičná štolňa Hoffer patrí k najstarším dedičným štolniam v rudnom revíri, prvá zmienka je z roku 1497, odvodnovala šachty a bane na žilných štruktúrach Hoffer-Ruml pod Bankami a tiež na dopravu rudy k stupovým úpravniam v doline. Vlastnilo ju ťažiarstvo Hoffer. Hell postavil na jej úrovni dvojicu vodostĺpcových čerpacích strojov , v 18. - 19 stor. ťažba krachovala, definitívne sa prestala používať v roku 1858. V roku 2010 bolo jej ústie zrekonštruované.Ústie štolne je zapísané v zozname ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
130 Dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského Používa sa pre ňu aj názov Hodrušská dedičná štôlňa. Spomína sa už v roku 1494 ako dedičná štôlňa Handel Hodritsch. V roku 1566 v 1200 metroch prerazila do dobývok Horného Hodrušského závodu. V 18. storočí bola predĺžená až pod Štiavnické bane, ktoré pomohla odvodniť. V tom čase dosiahla dĺžku viac ako 12 km. Význam stratila po prerazení chodieb Voznickej dedičnej štôlne, ktorá je o 200 m hlbšie. Dodnes sa využíva na odvodňovanie Hodrušských baní a prezmáhaný úsek 6 km dlhý rekonštruovaný v 50 rokoch 20 storočia slúži na dopravu zlatých rúd z bane Rozália na povrch. V súčasnosti má 3 portály: 1. pôvodné ústie v záhrade rodinného domu, 2. historické z 18 storočia a 3. nové z roku 1955.
129 Cintorínsky kostol sv. Petra a Pavla Neskorogotický kostol, postavený v rokoch 1575 -1577 na vyvýšenej ostrohe výbežku Trenč nad dolinou. V starých dokumentoch sa nazýval Frauenpergh (Ženský kopec) – rovnako ako cintorínsky kostol postavený v roku 1515 v Banskej Štiavnici. Pravdepodobne ho postavili evanjelickí veriaci, ale v priebehu storočí si ho evanjelici s katolíkmi viackrát vymenili, podľa toho, ktorá z cirkví v Hodruši prevládala. V roku 1580 bol v súvislosti s tureckými nájazdmi opevnený hradobným múrom, čo však nezabránilo jeho vypáleniu. Gotické prvky sú po viacerých opravách a prestavbách zotreté, múr južnej steny hlavnej lode však pod omietkou zrejme ukrýva gotický sedlový portál, čomu nasvedčujú obrysy puklín. V rokoch 2005 -2006 boli základy kostola odvodnené a bola opravená strecha. Zvony sú z rokov 1796 a 1880. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.
128 Cintorínska brána katolíckeho cintorína Bola postavená pri kostole sv. Petra a Pavla v súvislosti s jeho opevňovaním v roku 1580. Brána je renesančného slohu, s kamennou tabuľou s vročením a latinsko-nemeckým nápisom: „Čo ste teraz vy, boli sme aj my. Čo sme teraz my, budete aj vy! Pamätajte: prach ste a v prach sa obrátite!“ V rozsiahlom cintoríne je viacero pamiatkovo chránených historických náhrobkov banských úradníkov ako aj hromadný hrob 15 obetí veľkého banského požiaru v roku 1879 na šachte Leopold pri razení Voznickej dedičnej štôlne. Národná kultúrna pamiatka.
127 CHPV Vyhniansky travertín, „Mamut",,"20,2 CHPV Vyhniansky travertín je jedinou zachovanou živou travertínovou kopou z povodných dvoch vo Vyhnianskej doline, staršia Kaskáda pod kúpeľom Bankáreň bola zahrnutá hlinou pri stavbe vonkajšieho bazéna v 60. rokoch 20. storočia. Travertín vzniká vyzrážaním vápenitej zložky termálnej vody po jej ochladení. CHPV je živá, je na ňu zabezpečený prívod termálnej vody. V travertíne sa uchovávajú aj v súčasnosti zvyšky listov a machov po pokrytí kalcitom. Tvarom tento travertínový útvar pripomína prednú časť tela Mamuta s hlavou a chobotom. Výskyt travertínov vo vulkanickom pohorí je pomerne výnimočný. Za CHPV bol vyhlásený v roku 1986.
126 Budova starého pivovaru neskor sladovne Budova prestavaná v štýle industriálnej architektúry z konca 19. stor. so starším jadrom. Rozsiahla budova s murovaným oplotením pod miestnym úradom a kultúrnym domom, nad starým sídliskom. Pôvodný pivovar vo Vyhniach bol založený koncom 15. storočia, pravdepodobne niektorým zo štiavnických ťažiarov. Kolujú legendy o jeho založení templármi. Pôvodné renesančné jadro bolo niekoľko krát prestavované. 1746 slúžila budova ako sídlo jezuitského rádu, prestavovaný do dnešnej podoby bol pravdepodobne v 1. polovici 19. storočia. Varenie piva v tejto budove zrušili v roku 1895, kedy bol postavený nový pivovar poniže Kachelmannovskej strojárne - odvtedy slúži ako sladovňa. Rozsiahla budova pôsobiaca masívnym dojmom je v súčasnosti nepoužívaná. Uvažovalo sa s jej adaptovaním na pivovarské múzeum nadnárodného charakteru.
125 Budova správy ťažiarstva Finsterort Nachádza sa v ústí Spitzenbergskej doliny pri Hornej novej škole. Ťažiarstvo Finsterort patrí k najstarším a svojho času najbohatším v revíri, fungovalo už v 16. storočí, ťažilo rudy zo žíl Finsterort a Krebsen. Ťažiarstvo združené s ďalšími do spoločenstva Handel Hodritsch (Hodrušský závod) začalo raziť Hodrušskú dedičnú štôlňu smerom pod kostol a bane Althandel. V 18. storočí prevzal ťažiarstvo kráľovský banský erár nakoniec po cca 400 rokoch rozkvetu a úpadku boli bane zastavené. Budova ťažiarstva bola už v 18. storočí zásobovaná vlastným vodovodom. Začiatkom 21. storočia bola odkúpená a adaptovaná na rodinný dom. Pred domom je súsošie Immaculaty s dnes už vplyvom počasia poškodenými sochami panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Iliju z roku 1764.
124 Budova správy ťažiarstva Brenner (Praniarska) Ťažiarstvo Hansa Brennera prvýkrát spomenuté 1519 bolo jedným z najstarších a najbohatších ťažiarstiev v celom revíri od 15 do polovičky 17 storočia. Ťažilo rudy na žile Brenner v rovnomennej doline, bane boli prepojené s baňami v Rakovej a Finsterortom, malo vlastnú hutu a o jeho bohatstve svedčí, že dalo vybudovať najstarší Praniarsky tajch nad Banskou Hodrušou už v 16 storočí. V roku 1640 ťažiarstvo skrachovalo kvôli technologickým problémom. Základy súčasnej budovy sú veľmi staré, budova sa spomína roku 1536, ale bola následne viackrát prestavaná v 19. a 20. storočí. V súčasnosti slúži ako obytný dom. Zaujímavý je nástrešník vo forme plechovej postavy s vlajkou, údajne pamiatka na návštevu Gabriela Bethlena, ktorý v lete roku 1619 býval v tomto dome. V záhrade domu za krížom je nenápadné ústie štôlne Brenner z 15. storočia, ktoré by malo byť v blízkej budúcnosti rekonštruované do pôvodnej podoby.
123 Budova banskej komory v Hodruši Budova Banskej komory v Hodruši (Leuthaus, Zelovoc,Evanjelická škola) je najstaršou dochovanou svetskou stavbou v Banskej Hodruši. Bola postavená ako pobočka Kráľovskej banskej komory pravdepodobne už po roku 1450, neskôr bola viackrát prestavaná. Slúžila na vykupovanie a uskladňovanie zlatostrieborných zliatkov z Hodrušských hút a drahokovových koncentrátov zo stúp miestnych banských závodov kráľovským erárom. Leuthaus zároveň slúžil na uskladňovanie potravín, piva a vína, na ktoré mali baníci zákonný nárok – odtiaľ je nemecký názov ktorý znamená Výčap. V súčasnosti je v súkromnom vlastníctve, s rekonštruovanou strechou. V jej blízkosti bola šachta Leuthaus (Výčap alebo Dom s výčapom) napojená na systém baní Althandel pod a nad Hodrušou.
122 Brennerský tajch V doline Grintál (Grünthal - Zelená dolina) nad Banskou Hodrušou vyčnieva nad všetkými ostatnými tajchami Štiavnických vrchov - má najmohutnejšiu hrádzu v pomere k objemu zadržiavanej vody a patrí k vôbec k najstarším tajchom. Nesie meno po Brennerskom ťažiarstve, ktoré patrilo po viac ako 500 rokov k najvýznamnejším ťažiarskym spoločnostiam v celom Štiavnicko-Hodrušskom revíri. Prvú písomnú zmienku nachádzame v roku 1519. Prvá priama písomná zmienka o Brennerskom tajchu je z roku 1584. Veľké a silné ťažiarske spoločnosti sa už v tejto dobe prestávali spoliehať na potoky s veľkými sezónnymi výkyvmi prietokov a začínali vodu akumulovať v tajchoch. Tajch samotný patrí skôr k tým menším. Možno ho porovnávať s Veľkou Vodárenskou nádržou alebo s tajchom Červená studňa. Jeho hrádza je však veľmi masívna. Tajch bol do 60-tych rokov 20. storočia obľúbeným kúpaliskom Hodrušských detí. Dnes je jeho plocha plnená vodou len pri topení snehu a vytrvalých dažďoch. Je zarastený vŕbami a kríkmi. Tajch čaká na stále odkladanú generálnu opravu.
121 Beliansky tajch Beliansky tajch leží v nadmorskej výške 559 m a vznikol pred rokom 1747. Objem nádrže bol 146 000 m³ s maximálnou hĺbkou 18 m. V roku 2001 prebehla generálna rekonštrukcia tajchu. Spoločne s Halčianskym tajchom patrili Gerambovej banskej únii a postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp, ktoré boli vybudované v Kozelníckej doline pozdĺž Starého potoka a potoka Jasenica až po obec Kozelník.
120 Belianska dedičná štôlňa Je známy len 300 rokov, ale je to najlepšie zachovaný banský závod z obdobia prestavby medzi svetovými vojnami, známy vysokými výnosmi striebra a zlata. Jeho súčasťou sú šachty Mayer, štôlňa Ján Nepomucký, štôlňa Dolný Schopfer a prevádzkové budovy. Nachádza sa v strednej časti Hodrušsko-Hámorskej doliny povyše závodu Sandrik. Spomína sa v roku 1747 v súvislosti s návštevou cisára Leopolda. V rokoch 1906-1934 mal závod dokonca vlastnú paro-plynovú elektráreň, v tej dobe veľmi modernú. Jedná sa o ucelený a uzavretý, stavebne veľmi dobre zachovaný pôvodný komplex banského závodu s prevádzkovými budovami zo začiatku 20. storočia, dvojicou šachtových veží a strojovní a ústiami a podzemím historických štôlní. Baňa Schöpfer, ktorej časťou je Dolný závod, patrila nepretržite takmer 300 rokov Gerambovskej banskej únii, položila základ jej neskoršej ekonomickej prosperity.
119 Banský závod dedičnej štôlne Kreuzerfindung Banský závod dedičnej štolne Kreuzerfindung zahrňuje ústie štôlne a správnu budovu s koniarňami, najhlbšia dedičná štolňa vo Vyhniach. Ústie štôlne je upravené do tvaru lomeného oblúku adaptované na vodáreň roku 1947 tesne pri potoku. Povrchové objekty správy závodu sú značne poškodené napriek výmene stropu pôsobí budova správy závodu velmi ošarpane. Štôlňa samotná bola odvodňovacím dielom na najhlbšej úrovni v tejto časti revíru, odvodňovala bane, ktoré vyššie v údolí dobývali od 16. storočia drahokovové rudy. Dedičná štôlňa bola razená od cca 16. storočia, v 18. storočí bola predĺžená po Anton štôlňu dopravnú. Opustená bola v súvislosti s likvidáciou Vyhnianskych závodov koncom 19. storočia.
118 Banský závod Alžbeta Štôlňa Alžbeta sa používala ako fárací obzor závodu Alžbeta-Unverzagt a otvárala žilný systém prepojený s Anton žilou v údolí Hodruška. Závod Alžbeta bol druhý najrozsiahlejší banský závod vo Vyhniach. Ústie štolne je polkruhového tvaru vybudované z kameňa tesne pri potoku. Všetky povrchové objekty závodu sú zbúrané, samotné ťažiarstvo indikujú len staré lipové stromy. Štôlňa samotná bola fáracím dielom Síkorovej šachty, ktorá vyššie v údolí dobývala od 16. storočia kvalitné magnetitové rudy pre tunajšie huty a železné hámre. Po úradnom zákaze ťažby železa v roku 1630 sa štôlňa rozšírila na drahokovové žily Alžbeta Unverzagt a prepojila sa s Hodrušskými žilami v oblasti Banskej Hodruše. Ťažiarstvo zaniklo koncom 19. storočia, všetky prevádzkové objekty boli zbúrané e stavebný materiál bol rozobratý.
117 Banícky kostolík v Jalšovej doline Neskorobarokový katolícky kostolík neogoticky prestavaný a rozšírený v roku 1893. Slúžil pre potreby vlastníkov ťažiarstva, ktorí mali oproti nemu umiestnené hlavné sídlo v Jalšovej doline, nakoľko kostoly v Hodruši a Hámroch sú niekoľko kilometrov vzdialené. Po bankrote GBÚ v roku 1906 postupne chátral, ale začiatkom 21. storočia bol z iniciatívy katolíckej cirkvi, obce a obč. združenia Kerling plne obnovený.
116 Bančiansky tajch Tento neveľký tajch postavený nad dedinou Banky je pomenovaný podľa banského ťažiarstva štôlne Hoffer, ktoré ho vybudovalo. Patrí do skupiny Vyhnianskych tajchov (Rozgrund a zaniknutý Teplopotockým tajch). Predchodcom tajchu Banky bol ešte vyššie umiestnený, dnes už po stáročia vypustený Teplopotocký tajch, vybudovaný nad dnešnou štátnou cestou Štiavnica – Hodruša –Hámre – Žarnovica. Projektant tajchu nie je známy, vybudovať ho dalo v druhej polovici 18. Storočia ťažiarstvo štôlne Hoffer a to pravdepodobne na mieste staršej nádržky. Prvá písomná zmienka je z roku 1770. Ťažiarstvo Hoffer v roku 1858 zaniklo, tajch prestal byť udržiavaný a jeho výpustné zariadenie tiež zaniklo. V rokoch 1985 -1986 bol tajch komplexne rekonštruovaný ; v roku 1997 bol vyčistený od nánosov a bol vybudovaný vodný sklz. Dnes slúži na rekreačné účely obyvateľom a chalupárom z Baniek.
115 Baňa Schopfer Baňa Schöpfer ( Schöpfer /nem./ = Stvoriteľ) ľudovo Šeferka, Šepferka je jednou z najvýznamnejších baní v Hodrušskej doline. Dnes sú zachované dve štôlne – Ján Nepomuk v areáli Dolného banského závodu a Dolná Schopfer štôlňa v areáli sídla Gerambovskej banskej únie v Jalšovej doline. Navzájom sú prepojené podzemím. Pri oboch štôlňach sú zachované opravené portály s kópiami sôch patrónov baní. Sú zapísané ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V bani sú ukryté pozostatky trojice podzemných gápľov – teda ťažných strojov poháňaných koňmi a obrovské otvorené priestory. Baňa Schöpfer ( Schöpfer /nem./ = Stvoriteľ) ľudovo Šeferka, Šepferka je jednou z najvýznamnejších baní v Hodrušskej doline.
114 Baňa Rozália Baňa Rozália je začiatkom 21. storočia poslednou činnou baňou v Štiavnických vrchoch, známa je však najmenej 400 rokov. Je založená na rovnomennej žile, ktorá bola po dlhé roky považovaná za najvýchodnejšiu žilu v Hodrušskej doline a za ktorou malo byť smerom k Banskej štiavnici až po hlavný hrebeň vrchov len takzvané 'hluché pásmo'. Ako sa ukázalo v poslednom desaťročí 20. storočia bol to po stovky rokov tradovaný omyl geológov a štôlňa skrýva pomerne bohaté ložisko zlata a striebra. Prvú písomnú zmienku o bani Rozália nachádzame v roku 1630, ako o štôlni Katarína v Hoelle pri starom tajchu (pozri Horný Hodrušský tajch a Ciblíkovská lúka). Zatiaľ bolo z bane vyťažené niečo cez 5 000 kg zlata a Rozálka je poslednou činnou zlatou baňou nielen v bývalom Československu, ale aj v celej Strednej Európe.
113 Bachauz (Wachhaus) Budova s pavlačou postavená v roku 1536 ako strážnica vysoko v svahu nad námestím Kalvárie Banskej Hodruše. Spolu s Klopačkou slúžila na pozorovanie hlavnej doliny a okolitých vrchov; z Klopačky nie je vidieť do hlavnej doliny od Hronu a smerom na Kopanice. Popri Bachauze vedie chodníček do centra Hodruše a k Hornému hodrušskému banskému závodu. Celá ulička s viacerými domami na strmom svahu sa volá Bachauz. Neskôr slúžil ako bývanie pre chudobnejších ľudí, podľa dvojice vdov ktoré v ňom kedysi bývali a chovali množstvo mačiek sa traduje aj názov „Mačací zámok“. Dnes je kompletne citlivo zrekonštruovaný a slúži na rekreačné účely. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
112 Areál šácht Mayer 1. a 2. Staršia nižšia šachtová veža z roku 1928 je nitovanej konštrukcie, je to výrobok železiarní v Hronci. Šachta Mayer 1 hlboká 108 m bola vyrazená v rokoch 1805 – 1807 v súvislosti s razením Voznickej dedičnej štôlne. Šachta Mayer 2 bola tiež vyrazená ako prevádzková, dopravná a vetracia šachta v súvislosti s razením Novej odvodňovacej štôlne, ktorá mala nahradiť Voznickú dedičnú štôlňu, ktorá však slúži dodnes. Areál oboch šácht tvorí zaujímavú skupinu banských diel s rovnakým účelom s odstupom takmer 100 rokov. Šachta Mayer 1 je národná kultúrna pamiatka, celý areál je zapísaný do zoznamu súčastí svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
111 Alej na Sandriku Pozoruhodná je tiež Sandrická alej pred závodom Sandrik vysadená pred 100 rokmi, zložená najmä z Pagaštana konského (Aesculus hipocastanum), Líp veľkolistých a malolistých (Tilia). Jedná sa o súbor viac ako 40 stromov v peknom vývoji. Pagaštany sú už roky pomerne silno napadnuté húseničkami motýlika ploskáčika gaštanového ktorý vyžiera zelenú dreň v listoch, čo sa prejavuje ako žlté a hnedé škvrny. Stromy sú pomerne v dobrom stave, dňa 30. augusta roku 2003 však niektoré zo stromov ťažko poškodil a dokonca aj vyvrátil frontálny orkán Kirill, ktorý dolinu naplno zasiahol v smere východ-západ. Tento orkán vyvrátil aj zaujímavý asi 250 ročný dub na Kyslej. Na jeseň roku 2009 bol rad stromov zasahujúci nad štátnu cestu pomerne necitlivo orezaný, avšak zdá sa, že aj tento zásah človeka alej veľmi nepoškodí.